V mojej práci sa zaoberám témou poľovníctva. Kvôli aktuálnej situacii som začala tráviť viac času s mojou rodinou. Starký Jóži a ujo Dodo sú poľovníci a tomuto koníčku sa venujú už takmer od detstva. Začala som s dokumentovaním poľovačiek a dlhými rozhovormi ktoré som so starkým a ujom viedla. Ich názorom bolo že selekciu je nutné spraviť. A toto ma inšpirovalo k téme ktorou sa zaoberám. Začala som sa viac zamýšlať či je toto hobby správne. Proč sa tomuto koníčku věnuje a aký to má pre nich zmysel. Rozhodovaním v samej sebe aký môže mať človek pôžitok z polovania. Fotografiami som sa snažila divákovi vyjadriť môj postoj k téjto téme. V ich názoroch som sa nezhodovala. Začala som sa zamýšlať nad pocitom ktorý poľovníka ovládne pri zabití živého tvoa a pocitom ktorý cíti v daný moment zviera.

Kládla som si otázku kde je pomyselná hranica medzi zabitím pre zábavu a zabitím s nejakým účelom.
Výsledkem je kombinácia fotografií kde dokumentujem tuto problematiku. Druhá časť inštalácie je video kde sa vciťujem do role lovenej zvery. Začala som zranitelnosť pociťovať a odrazu som cítila pocit byť terčom zbrane. Na poľovačke som si uvedomila moc ktorú človek má keď uprostred lesa drží nabitú zbraň.

Točila som pomocou prístrojov ktoré sa používajú na poľovačkách ako napríklad kameru s nočným videním a merač vzdialenosti na korysť.