O • Viktória Komárová

O


Túlam sa na miestach neznámeho mesta. Príroda ako útočisko, ako spojenec. Prechádzam
sa a sledujem. Som pozorovateľom jestvujúceho sveta a hlavnou postavou v tom svojom
fiktívnom.

Robím krok vpred. Dostávam sa k novým miestam, novým ľuďom. Sme vzájomne neznámi.
Môžem začať novú etapu; nechať za sebou neistoty a strasti minula, na chvíľu vstúpiť do
deja prítomnosti a byť jej súčasťou.

Stojím na mieste. Znovu som v tom zvláštnom akte prežívania. Zvykám si na samotu, no
cnie sa mi po blízkosti, po domove. Akosi neviem vykročiť z toho začarovaného kruhu pochybností.

 

Ako študentka prvého ročníka som prišla študovať a žiť do Bratislavy – mesto mne cudzie.
Takže ako cudzinec sa nachádzam v pozícii pozorovateľa, zoznamujúceho sa s novým
prostredím.

Do fotografií som pretavila svoje pocity, ktorými som sa intuitívne riadila. Som neprestajne
mysliacim človekom a častokrát sa utápam vo vlastných myšlienkach, emóciách, obavách,
ktoré ovplyvňujú môj každodenný život. Začiatky nových etáp nie sú práve mojou silnou
stránkou a tak sa ocitám v akomsi pomyselnom kruhu. Robím kroky, no nikam sa nehýbem.
Stretávam ľudí, no sú mi cudzí. Pocity clivoty po poznanom, po blízkosti sa stávajú čoraz
intenzívnejšími a ja zostávam odkázaná na samotu. Pochybnosti z neznáma ma zväzujú a
nevedomky ovplyvňujú moje pohnútky.

Samotná séria fotografií evokuje akúsi prechádzku, kedy metaforicky vyobrazujem samotný proces, ktorým som prechádzala. 

Zdieľať

Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce

O • Viktória Komárová

O


Túlam sa na miestach neznámeho mesta. Príroda ako útočisko, ako spojenec. Prechádzam
sa a sledujem. Som pozorovateľom jestvujúceho sveta a hlavnou postavou v tom svojom
fiktívnom.

Robím krok vpred. Dostávam sa k novým miestam, novým ľuďom. Sme vzájomne neznámi.
Môžem začať novú etapu; nechať za sebou neistoty a strasti minula, na chvíľu vstúpiť do
deja prítomnosti a byť jej súčasťou.

Stojím na mieste. Znovu som v tom zvláštnom akte prežívania. Zvykám si na samotu, no
cnie sa mi po blízkosti, po domove. Akosi neviem vykročiť z toho začarovaného kruhu pochybností.

 

Ako študentka prvého ročníka som prišla študovať a žiť do Bratislavy – mesto mne cudzie.
Takže ako cudzinec sa nachádzam v pozícii pozorovateľa, zoznamujúceho sa s novým
prostredím.

Do fotografií som pretavila svoje pocity, ktorými som sa intuitívne riadila. Som neprestajne
mysliacim človekom a častokrát sa utápam vo vlastných myšlienkach, emóciách, obavách,
ktoré ovplyvňujú môj každodenný život. Začiatky nových etáp nie sú práve mojou silnou
stránkou a tak sa ocitám v akomsi pomyselnom kruhu. Robím kroky, no nikam sa nehýbem.
Stretávam ľudí, no sú mi cudzí. Pocity clivoty po poznanom, po blízkosti sa stávajú čoraz
intenzívnejšími a ja zostávam odkázaná na samotu. Pochybnosti z neznáma ma zväzujú a
nevedomky ovplyvňujú moje pohnútky.

Samotná séria fotografií evokuje akúsi prechádzku, kedy metaforicky vyobrazujem samotný proces, ktorým som prechádzala. 

Zdieľať

O • Viktória Komárová

O


Túlam sa na miestach neznámeho mesta. Príroda ako útočisko, ako spojenec. Prechádzam
sa a sledujem. Som pozorovateľom jestvujúceho sveta a hlavnou postavou v tom svojom
fiktívnom.

Robím krok vpred. Dostávam sa k novým miestam, novým ľuďom. Sme vzájomne neznámi.
Môžem začať novú etapu; nechať za sebou neistoty a strasti minula, na chvíľu vstúpiť do
deja prítomnosti a byť jej súčasťou.

Stojím na mieste. Znovu som v tom zvláštnom akte prežívania. Zvykám si na samotu, no
cnie sa mi po blízkosti, po domove. Akosi neviem vykročiť z toho začarovaného kruhu pochybností.

 

Ako študentka prvého ročníka som prišla študovať a žiť do Bratislavy – mesto mne cudzie.
Takže ako cudzinec sa nachádzam v pozícii pozorovateľa, zoznamujúceho sa s novým
prostredím.

Do fotografií som pretavila svoje pocity, ktorými som sa intuitívne riadila. Som neprestajne
mysliacim človekom a častokrát sa utápam vo vlastných myšlienkach, emóciách, obavách,
ktoré ovplyvňujú môj každodenný život. Začiatky nových etáp nie sú práve mojou silnou
stránkou a tak sa ocitám v akomsi pomyselnom kruhu. Robím kroky, no nikam sa nehýbem.
Stretávam ľudí, no sú mi cudzí. Pocity clivoty po poznanom, po blízkosti sa stávajú čoraz
intenzívnejšími a ja zostávam odkázaná na samotu. Pochybnosti z neznáma ma zväzujú a
nevedomky ovplyvňujú moje pohnútky.

Samotná séria fotografií evokuje akúsi prechádzku, kedy metaforicky vyobrazujem samotný proces, ktorým som prechádzala. 

Zdieľať
IMG_20220516_160620 (1)-e23938c3

Viktória Komárová

viktoriakomarova44@gmail.com

0917184487

IMG_20220516_160620 (1)-e23938c3

Viktória Komárová

viktoriakomarova44@gmail.com

0917184487

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Prípravný kurz fotografie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Mgr. art. Dominika Jackuliaková

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Prípravný kurz fotografie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Mgr. art. Dominika Jackuliaková