Hľadal som pokoj a našiel som ho…
Pri procese tvorenia zdanlivo humorne-pokojného miesta pod zemou, vychádzajúceho z príslovia:
„pokoj budeš mať až v hrobe“, som v hlave hľadal odpovede na otázky. Čo je pokoj? Kde ho hľadať?
Prečo pokoj nemám? A existuje vôbec v nejakej čistej podobe alebo je to len utopickou predstavou
vyčerpaného človeka?
Odpoveď som našiel v práci, v jej najčistejšej forme. Kopal som, kopal, kopal a kopal. Sám a vždy keď
som to potreboval, keď som to chcel.
Tam bol pokoj v opozite zamýšľania sa nad objemnými konceptami, v opozite prokrastinácie, v opozite
istoty, v opozite dostatočnosti.