Boli sme jeden organizmus

Matka. 

Si jediná. Jediná, ktorú mám.

Napojenie, ktoré sme mali bolo silné.

Závislosť. Droga. Deň čo deň spolu.

Prichádza zlom. Je nečakaný, náhly. Je pre mňa kľúčový.

Zmeny. Pretvárajú ma, menia, formujú. Objavujem sa. Ty seba tiež.

Hľadám. Snažím sa nájsť podporu, radu.

Nikto mi nerozumie.

Odlúčenie, odcudzenie.

To cítim…

Odstrihnutie šnúry. Bolo to naše prvé odlúčenie. Bola som v ňom, vo vaku. Vyvíjala sa.

Vnímala som živiny, tekutiny, šťavy.

Mama.

Dýchaš. Dýcham ja. Dych.

Strácam ho.

Mám strach.

Neviem sa nadýchnuť. Cítim sa inak. Zvláštne.

Rozprávam so zanietením ale ty nevnímaš. Nepočuješ len sa dívaš. Očami sa mi dívaš do tých mojich.

S nádejou dúfam, že mi dáš spätnú väzbu. Potrebujem ju ako soľ…

Nerozumieš jazyku mojej reči.

Cítim sa ako slabý jedinec, ako mimozemský tvor.

Cháp nás ako jeden organizmus.

Lucia Rakovská

2. roč.

Bc.

Atelér

Socha, objekt, inštalácia

luciarakovska1@gmail.com

0904508907

Ďalšie príspevky študentky*ta

Lucia Rakovská

_DSC2865-3-ad430306

,

práce je možné prihlásiť dodatočne na všetky prieskumy

🟢

Hľadáte niekoho alebo niečo?