Pri téme Moje univerzum som sa odrážala od problémov a pocitov, ktoré často riešia kruhy ľudí, v  mojom blízkom okolí. V našich konverzáciach sa striedajú témy ako osobná bolesť, snaha prežiť a aj krása ako perspektíva pokoja a záchrana v temnote mysle. Niekedy sa ma tieto témy týkajú ako poslucháča a inokedy ako diskutéra s vlastnými skúsenosťami. Tu som si všimla zaujímavý kontrast medzi prežívaním bolesti a vnímaním krásy. Ja v svojej práci reagujem na psychickú bolesť . Krása tu naberá úple iný rozmer, je hlbšia, osobnejšia a intenzívnejšia. Reagujem na to, aké je dôležité nájsť si svoju vlastnú krásu. Krása v živote je základný fenomén o čo človek musí usilovať. Ak neusiluje o krásu, veľa stráca. Lebo nič iné vám nezostáva v mojom prípade a v prípade mnoho ďalších ľudí. Žiť s bolesťou a krásou, žiť s bolesťou bez krásy alebo, nežiť vôbec. Krása v konečnom dôsledku nelieči dušu ale pozitívne ovplyvňuje jej stav. Pozoruhodný je aj fakt, aké množstvo umelcov trpiacich duševnými ochoreniami našli krásu a spásu v umení. Jedným z nich bol Edvard Munch ktorý povedal ,, Nemôžem sa zbaviť svojich chorôb pretože moje umenie je vďaka ním, tým čím je.”