SK:

V tomto semestri som sa venovala téme človek a príroda. Pokračovala som vo svojom projekte, ktorý som začala už minulý semester a zistila som, že slovo narušiteľ sa deje v každom smere. V práci bolo pre mňa veľmi náročné až netypické vyjsť zo svojej komfortnej zóny, pretože som sa snažila vymeniť svoju obľúbenú farebnú fotografiu s intenzívnymi tónmi za klasickú čiernobielu.

Táto práca je intervencia medzi človekom a prírodou. Príroda sa stále snaží získať naspäť svoje územie, ktoré jej človek násilne odobral. To, čo ľudia vnímajú ako odpad, príroda tiež vníma ako odpad. Rozdiel je v tom, že človek ho môže vyhodiť, ale príroda si musí nájsť iný spôsob vyrovnania samej seba. Neustále si ničíme svoje prostredie a máme potrebu zanechávať po sebe nejakú stopu, čo môžeme vnímať ako zvláštny (ľudský) neformálny podpis.

Stačí iba zmeniť uhol pohľadu na problematiku a daný objekt vidíme úplne inak. Uvediem príklad. Môžete to vidieť na dvojstránke v knihe, kde na jednej fotografii máme strom, no keď som sa posunula o kúsok ďalej, vidíme, že už tam je zanechaná ľudská stopa.

Na výstave prezentujem tri artefakty – fotografiu, knihu a objekt. Ide o objekt, ktorý bol prvým impulzom k fotografovaniu ľudských pozostatkov v krajine. Hlavná fotografia, ktorú som vystavila, je úplne iná ako sú v knihe. Je to symbol celej práce ako človek zanecháva po sebe svoj ĽUDSKÝ PODPIS.

ENG :

In this semester, I dealt with the topic of humans and nature. I continued on my own project, the one I have started last semester and I have found out that the word „ intruder „ happenedevery way. In this project, it was very difficult and unusual for me to step out of my comfortzone because I tried to change my favorite colorful photos with intense tones for classicblack&white ones.

This project is an intervention between humans and nature. Nature is still trying to gain backher territory, which humans violently took away from her. What people perceive as waste, nature as well perceives as a waste. The difference is, that a man can throw it out, but naturehas to find another way to her own assimilation. We are constantly destroying ourenvironment and we have a need to leave a mark, what can be perceived as an odd (human) informal signature.

 Sometimes we can just change the point of view of the issue and we can see the objectcompletely differently. For example, you can see that on one page in a book there is on thephoto a tree, but when you move a little bit you can see there is a human mark already. 

I present three artifacts at the exhibition – photography, book, and object. This object was thevery first impulse to take pictures of what people left in the country and what can we findthere. The main photo I exposed on the Wall is completely different than the pictures in my book. It’s

the symbol of the whole project where a man leaves behind him a HUMAN SIGNATURE.