SK

Digitálny svet začal prenikať do fyzického a posledné roky sa stal našou realitou. V procese fotografujem urbánny priestor, ktorý sa v postprocese mení na prostredie, ktoré je umelé, simulované, neosobné, vyčistené. Fotografie sú výsledkom spolupráce ľudského a neľudského (človek/aparát/software). Vytvárajú dokonalú výpoveď o naliehavosti aktuálneho stavu, presýtenosti informáciami a zároveň nevedomosti možných udalostí. Skutočné prostredie urbánneho priestoru sa stáva simuláciou. Vzniká tak akýsi nový priestor a kontext obrazu.

Fotografia, s ktorou sa stretávame dnes sa stala súborom dát, ktoré už nie sú len obrazové. Ocitli sme sa v ére výpočtovej fotografie. Pracujeme s jednotkami a nulami, s novou estetikou, kde prístroj je ten, ktorý rozhoduje o výslednom obraze. Fotografiu, ktorá už dávno nezobrazuje realitu takú aká je, vytvára algoritmus. Fotografie sú ovládané “prístrojmi”, my sme ovládaní “prístrojmi”.

„Selhání, chyby, gliche nám pak, podobně jakov ve filmu Matrix, neodbytně připomínají, že náš pocit, že technologie skutečne ovládáme je jen iluzí a klamem.“ – Postdigitální fotografie (Filip Láb)

EN

The digital world has begun to penetrate the physical and in recent years has become our reality. I photograph an urban space, which in the post-process changes into an environment that is artificial, simulated, impersonal and cleaned from visual smog. Photographs are the result of human and inhuman cooperation (man / apparatus / software). They create a perfect statement about the urgency of the current state, information overload and at the same time ignorance of possible events. The real environment of urban space becomes a simulation. This creates a new space and context for the image.

 The photography we encounter today has become a set of data that is no longer just pictorial. We are in the era of computational photography. We work with units and zeros, with a new aesthetic, where the device is the one that decides the final image. A photograph that no longer depicts reality as it is is created by an algorithm. The photos are controlled by “instruments”, we are controlled by “instruments”.

“Failures, mistakes, gliches, like the Matrix, inevitably remind us that our feeling that we really control technology is an illusion and a delusion.” – Postdigital Photography (Filip Láb)