AKT FOTOGRAFOVANIA • Kristína Baloghová

AKT FOTOGRAFOVANIA

Prečo deštruujem fotografiu? Fotografia dnes sa riadi heslom “kvantita fotografií na úkor kvality”, väčšina fotografií je vytvorená smartfónom, je každodennou súčasťou našich životov, fotografie sú produkované bez umeleckého zámeru, častokrát bezhlavým cvakaním a následným vymazávaním nepodarkov.

„Predpokladá sa, že ľudstvo v roku 2020 zachytí viac ako 1,4 triliónu fotografií. 90,9% z toho počtu bude vytvorená mobilným telefónom a iba 7,3% digitálnym fotoaparátom. Zvyšné percentá boli priradené k fotografii z tabletov. Analógová fotografia tým pádom nepredstavuje ani časť percenta, alebo sa jednoducho s ňou neráta.“ – Diplomová práca – O FOTOGRAFII – Ema Lančaričová

Fotografie sú len jednotky a nuly – stali sa podstatou.

Zaoberám sa pojmami ako je digitalizácia, chyby v procese, okamžitá minulosť, nuly a jednotky, sociálne siete a pod. Hlavnou témou je postproces alebo postakt, ktorý vzniká po, resp. popri samotnom akte fotografie. Práca je akýmsi výskumom novodobého fenoménu nefotografie. Skúmam proces deštrukcie, redukcie dát, ktorý sa vytvára popri digitalizácii, ale aj popri samotnom fotografovaní na digitálny fotoaparát, smartfón. Využívam rôzne prostriedky vyjadrovania samotnej myšlienky, práca je rozdelená do častí, ktoré sú navzájom prepojené (PATTERN, ZABUDLI SME FOTOGRAFOVAŤ, THE SAME PHOTO, EXIFF DATA, PHOTOGRAM, BLANK SPACE, FOTOODPAD).

Hlavným cieľom je načrtnúť divákovi, čo pre mňa fotografia znamená, ako ju momentálne vidím a vnímam, nejedná sa o zavrhnutie fotky ako takej, ale len čisté skúmanie do akej hranice je fotografiu možné posunúť a neporušiť tak podstatu fotografie ako ju vidia, vnímajú ostatní.

Ľudia vidia fotografiu ako zrkadlo sveta alebo určitého okamihu, avšak fotografia dnes už nie je iba o tom, transformuje sa do rôznych podôb, nie je už iba objektom (papierová podoba) ako voľakedy.

“Fotografie je, anebo alespoň po téměř dvě století byla, věc. Existovala buď ve fyzické podobě jako negativ či pozitiv, nebo reprofoto a teprve dnes je doplňována fotografiemi v čistě algoritmické, tedy materiální podobě v počítači.” – Nefotografie, neslova – Robert Silverio

Ako by však divák reagoval na niečo čo je fotografia, ale na prvý pohľad tak nevyzerá? Sú vôbec takéto fotografie fotografiou? Je fotografia dnes len dátami (jednotky a nuly), ktoré sa nám zbierajú na disk?

Share on facebook
Zdieľať

AKT FOTOGRAFOVANIA • Kristína Baloghová

AKT FOTOGRAFOVANIA

Prečo deštruujem fotografiu? Fotografia dnes sa riadi heslom “kvantita fotografií na úkor kvality”, väčšina fotografií je vytvorená smartfónom, je každodennou súčasťou našich životov, fotografie sú produkované bez umeleckého zámeru, častokrát bezhlavým cvakaním a následným vymazávaním nepodarkov.

„Predpokladá sa, že ľudstvo v roku 2020 zachytí viac ako 1,4 triliónu fotografií. 90,9% z toho počtu bude vytvorená mobilným telefónom a iba 7,3% digitálnym fotoaparátom. Zvyšné percentá boli priradené k fotografii z tabletov. Analógová fotografia tým pádom nepredstavuje ani časť percenta, alebo sa jednoducho s ňou neráta.“ – Diplomová práca – O FOTOGRAFII – Ema Lančaričová

Fotografie sú len jednotky a nuly – stali sa podstatou.

Zaoberám sa pojmami ako je digitalizácia, chyby v procese, okamžitá minulosť, nuly a jednotky, sociálne siete a pod. Hlavnou témou je postproces alebo postakt, ktorý vzniká po, resp. popri samotnom akte fotografie. Práca je akýmsi výskumom novodobého fenoménu nefotografie. Skúmam proces deštrukcie, redukcie dát, ktorý sa vytvára popri digitalizácii, ale aj popri samotnom fotografovaní na digitálny fotoaparát, smartfón. Využívam rôzne prostriedky vyjadrovania samotnej myšlienky, práca je rozdelená do častí, ktoré sú navzájom prepojené (PATTERN, ZABUDLI SME FOTOGRAFOVAŤ, THE SAME PHOTO, EXIFF DATA, PHOTOGRAM, BLANK SPACE, FOTOODPAD).

Hlavným cieľom je načrtnúť divákovi, čo pre mňa fotografia znamená, ako ju momentálne vidím a vnímam, nejedná sa o zavrhnutie fotky ako takej, ale len čisté skúmanie do akej hranice je fotografiu možné posunúť a neporušiť tak podstatu fotografie ako ju vidia, vnímajú ostatní.

Ľudia vidia fotografiu ako zrkadlo sveta alebo určitého okamihu, avšak fotografia dnes už nie je iba o tom, transformuje sa do rôznych podôb, nie je už iba objektom (papierová podoba) ako voľakedy.

“Fotografie je, anebo alespoň po téměř dvě století byla, věc. Existovala buď ve fyzické podobě jako negativ či pozitiv, nebo reprofoto a teprve dnes je doplňována fotografiemi v čistě algoritmické, tedy materiální podobě v počítači.” – Nefotografie, neslova – Robert Silverio

Ako by však divák reagoval na niečo čo je fotografia, ale na prvý pohľad tak nevyzerá? Sú vôbec takéto fotografie fotografiou? Je fotografia dnes len dátami (jednotky a nuly), ktoré sa nám zbierajú na disk?

Share on facebook
Zdieľať

AKT FOTOGRAFOVANIA • Kristína Baloghová

AKT FOTOGRAFOVANIA

Prečo deštruujem fotografiu? Fotografia dnes sa riadi heslom “kvantita fotografií na úkor kvality”, väčšina fotografií je vytvorená smartfónom, je každodennou súčasťou našich životov, fotografie sú produkované bez umeleckého zámeru, častokrát bezhlavým cvakaním a následným vymazávaním nepodarkov.

„Predpokladá sa, že ľudstvo v roku 2020 zachytí viac ako 1,4 triliónu fotografií. 90,9% z toho počtu bude vytvorená mobilným telefónom a iba 7,3% digitálnym fotoaparátom. Zvyšné percentá boli priradené k fotografii z tabletov. Analógová fotografia tým pádom nepredstavuje ani časť percenta, alebo sa jednoducho s ňou neráta.“ – Diplomová práca – O FOTOGRAFII – Ema Lančaričová

Fotografie sú len jednotky a nuly – stali sa podstatou.

Zaoberám sa pojmami ako je digitalizácia, chyby v procese, okamžitá minulosť, nuly a jednotky, sociálne siete a pod. Hlavnou témou je postproces alebo postakt, ktorý vzniká po, resp. popri samotnom akte fotografie. Práca je akýmsi výskumom novodobého fenoménu nefotografie. Skúmam proces deštrukcie, redukcie dát, ktorý sa vytvára popri digitalizácii, ale aj popri samotnom fotografovaní na digitálny fotoaparát, smartfón. Využívam rôzne prostriedky vyjadrovania samotnej myšlienky, práca je rozdelená do častí, ktoré sú navzájom prepojené (PATTERN, ZABUDLI SME FOTOGRAFOVAŤ, THE SAME PHOTO, EXIFF DATA, PHOTOGRAM, BLANK SPACE, FOTOODPAD).

Hlavným cieľom je načrtnúť divákovi, čo pre mňa fotografia znamená, ako ju momentálne vidím a vnímam, nejedná sa o zavrhnutie fotky ako takej, ale len čisté skúmanie do akej hranice je fotografiu možné posunúť a neporušiť tak podstatu fotografie ako ju vidia, vnímajú ostatní.

Ľudia vidia fotografiu ako zrkadlo sveta alebo určitého okamihu, avšak fotografia dnes už nie je iba o tom, transformuje sa do rôznych podôb, nie je už iba objektom (papierová podoba) ako voľakedy.

“Fotografie je, anebo alespoň po téměř dvě století byla, věc. Existovala buď ve fyzické podobě jako negativ či pozitiv, nebo reprofoto a teprve dnes je doplňována fotografiemi v čistě algoritmické, tedy materiální podobě v počítači.” – Nefotografie, neslova – Robert Silverio

Ako by však divák reagoval na niečo čo je fotografia, ale na prvý pohľad tak nevyzerá? Sú vôbec takéto fotografie fotografiou? Je fotografia dnes len dátami (jednotky a nuly), ktoré sa nám zbierajú na disk?

Share on facebook
Zdieľať
Kristína-Baloghová-772421e4

Kristína Baloghová

kristina.baloghova123@gmail.com

0949592772

Kristína-Baloghová-772421e4

Kristína Baloghová

kristina.baloghova123@gmail.com

0949592772

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Ateliér o fotografii

Ročník štúdia

2.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Silvia Saparová, Dominika Ličková

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Ateliér o fotografii

Ročník štúdia

2.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Silvia Saparová, Dominika Ličková