Naničhodnica je príbeh o seniorke Ľudmile ktorá sa po prepustení z nemocnice ocitne bez domova a rozhodne sa potajomky prežívať na chodbách nemocnice. V príbehu sledujeme tragédiu ale aj určitú hru Ľudmili ktorá šikovne vymýšla rôzne spôsoby, ktorými sa vyhne odhaleniu jej tajného pobytu. Môj koncept vychádza z udalosti v knihe kde po prepustení z hospitalizácie Ľudmila dostane svoju zdravotnú kartu, ktorú má pri sebe počas celého deja. Objekt zdravotného záznamu bol pre mňa dôležitý kvôli tomu že stavia čitatela do unikátnej pozície antagonistu, v tomto prípade zdravotného personálu. Taktiež nám ukazuje určitý štátny systém do ktorého Ľudmila ako človek bez domova nezapadá. Dôležité bolo pre mňa vystihnúť sterilitu a odmeranosť prostredia v ktorom Ľudmila nachádza dočasný domov. Vybrala som si preto aj papier Munken Polar práve pre jeho číru belosť. Kniha má švajčiarsku väzbu ktorá napodobňuje otváranie lekárskeho záznamu. Jej sadzba a paginácia dodáva dojem naseba naskladaných kusov papiera.