Na začiatku semestra som mala pocit akéhosi zaseknutia, zdalo sa mi, že stojím na jednom mieste a vôbec sa neposúvam, a ak som sa aj posúvala tak som vôbec nevedela kam. Nevedela som moju situáciu nijako zmeniť, takže som sa napokon riadila tým, že ju musím prijať. Často som chodila na prechádzky a rozhodla som sa dať veciam čas a iba ich pozorovať. V súvislosti s tým som si začala všímať a vyhľadávať veci, momenty, ktoré mi ukazujú trpezlivosť, stálosť, vytrvalosť a ktoré pre mňa nejakým spôsobom symbolizujú obdobie prečkávania. Tieto motívy som našla v prírode, ktorá sa chystá na zimu a ktorá navonok pôsobí zamrznuto, no pod povrchom sa dejú veľké veci. Rovnako ma bavilo pozorovať zvieratá, konkrétne naše ovečky, ktorých deň vyzerá vždy tak isto a ktorých nemennosť ma bavilo sledovať – preto ich mám zobrazené na viacerých obrazoch a viackrát som sa k nim vrátila. Stálosť som sa snažila zobraziť aj pri maľbe môjho psa, ktorý niekoľko hodín sedel nehybne pod stromčekom a díval sa hore do koruny, kde sedel drozd. Zdalo sa mi to ako blízky moment v súvislosti s tým, čím som sa zaoberala: akoby čakal na niečo, čo sa mu nikdy nemusí podariť, ale aj tak mu to nijakým spôsobom nenarušilo vytrvalosť.