Diplomová práca pojednáva o úniku človeka zo spoločnosti a hľadaní útočiska pred realitou. Azyl je definovaný ako útočisko pre cudzinca, ktorému už viac nevyhovújú podmienky pre život v jeho krajine, tak ako sa ja cítim byť cudzincom v dnešnej spoločnosti a jediným bezpečným útočiskom sa pre mňa stáva svet snov. Človek žije v spoločnosti plnej neistôt, chaosu, pluralitných právd, v ktorej dochádza ku strate pravých hodnôt a slobody. Ľudská bytosť sa stáva väzňom vo svete režimov a pravidiel. Výsledkom takéhoto bytia je sklamanie, smútok, samota a hľadanie úteku, z nevyhovujúceho systému. Práca je intímnou spoveďou, kde jedinec nachádza útočisko vo svete snov, vytvárajúc si tak vlastnú realitu pomocou lucídneho snívania, ktoré predstavuje azyl pred krutou realitou. Pomocou lucidného snívania  vstupujem do tohto sveta, kde mám možnosť formovať jeho dej a kompenzovať si tak deficity z reality. Svet snov predstavuje prechodné štádium medzi existenciou  a smrťou. Nie nadarmo sa spánok nazýva aj malou smrťou a možno je práve takáto malá smrť prijateľnejšou verziou ako realita.
Práca pojednáva o potenciáloch vedomia a o túžbe po vymiznutí z nevyhovujúcej reality. Jej zámerom je poukázať na potlačené schopnosti ľudskej mysle, systémom, spoločnosťou a sebazničujúcim pravidlami, ktoré sme si sami vytvorili a keďže ich už nedokážeme alebo nechceme zmeniť, hľadáme z nich úniky.
Nastavuje otázku, či je tento svet, ktorý sme si vytvorili ešte vhodným miestom na bytie, keď z neho musíme unikať do svojich vlastných svetov, a či sme vôbec kompetentní pri našej úrovni  vedomia určiť, čo je skutočná realita, či je jediná a finálna.