Maska je umelecká forma, ktorá zaznamenáva potreby a myšlienky človeka. Je nástrojom neverbálnej komunikácie, dialógov prebiehajúcich medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Vypovedá totiž o individuálnych ľudských potrebách, pocitoch a túžbach. Je predmetom, pomocou ktorého nadobúdajú abstraktné, vnútorné pochody človeka konkrétnu a pre jeho okolie čitateľnú podobu. Táto komunikácia prebieha najmä prostredníctvom znakov a symbolov. Náš vnútorný svet, svet ideí sa tak dostáva z vnútra na povrch. Je prezentovaný a zdieľaný s našim okolím pomocou masky.

V priebehu dejín človek tvorí mnoho druhov prostriedkov poskytujúcich fyzickú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, nástrahami voľnej prírody či pred nepriateľmi. Najväčší pocit neistoty však u ľudí vyvoláva už od pradávna tajomstvo, strach z neznámeho. Prapôvod všetkých masiek vidím v základnej ľudskej potrebe pocitu bezpečia, ktorý nám maska v rôznych formách ponúka. Všetci ľudia žijú svoje životy v niekoľkých vrstvách, sústavách, svetoch ideí súčasne. Do týchto alternatívnych svetov vstupuje človek prijatím novej identity prostredníctvom masiek. Tie mu zároveň poskytujú aj určitú formu ochrany pred nástrahami týchto alternatívnych svetov. Zdá sa však, že čím hlbšie sa ľudia dostávajú do nových virtuálnych priestorov, tým viac sa masky vracajú zo sveta ideí do sveta zmyslového, fyzického. Nie všetky z nich sú však ešte odkázané na človeka, nositeľa.

Sú masky štítom alebo hrozbou?