Nachádzame sa v tomto priestore, členenom ako praveký architráv na horizontály a vertikály. V priestore postavenom z priemyselne vyrobených materiálov. 

Často hľadím na mamine urbanistické mapy. Na časti rozparcelizovanej pôdy vymedzujúce ľudské sídla uprostred zelene. Tie miesta, kde architektúru nevytvára človek a nezanecháva za sebou stavebnú suť. 

Práve táto architektúra prírody ma fascinuje – jej živosť, organickosť, udržateľnosť. Zameriavam sa na jej detaily, drobné časti – focusujem na svet hmyzu. 

V tejto semestrálnej práci pracujem s formou osích/ sršních hniezd. Sú nechcené, nepríjemné, bodavé. Potrebujeme ich vyplieniť a ich hniezda odstrániť z našich sídiel. Aby sme sa potom čudovali, prečo máme na záhrade muchy a húsenice. Neuvedomujeme si ich prospešnosť.

Sú opeľovačmi, prirodzenými pesticídmi, sú to unikáty tvoriace nevyhnutnú súčasť ekosystému. Majú jedinú chybu – nevyhovujú nám. Nevidíme v nich priamy úžitok.

Na povalách nachádzam opustené osie hniezda. Drobnú, matematicky presnú architektúru. Osa náročne a zdĺhavo buduje komplex svojho hniezda z okolitého materiálu. Stavia svoj svet na našom území. Prispôsobuje sa nášmu priestoru, našej racionálnej, normatívnej predstave o žití. Hľadá v našom priestore bezpečné miesto pre svoj domov, no my ju považujeme za parazita. V našom vzájomnom symbiotickom vzťahu, v ktorom potrebujeme jeden druhého, máme voči sebe averziu.

Osy svoje hniezda vytvárajú žutím rôznorodého okolitého materiálu – okrem dreva a papiera aj napr. farebný náter z plotu, betón či molitan. Vznikajú tak zaujímavé farebné línie. Ich domovy sú výsledkom spracovania ich /nášho prostredia. Podobne ako ony, ja som sa pokúsila z ručného papiera miešaného so škrobom vytvoriť fragmenty v tvare našich architektonických členení – trámov a stĺpov. Používala som všetok odpadový papier – či už z maminho architektonického ateliéru, letáky alebo vlastný papierový odpad. Keďže som chcela použiť čisto prírodné či recyklované/-teľné zložky, aj podstavce som vyrobila z hliny, tvarovo pripomínajúce debniace tvárnice, čím som chcela prepojiť osiu architektúru s tou našou.