–

Túlam sa na miestach neznámeho mesta. Príroda ako útočisko, ako spojenec. Prechádzam sa a sledujem. Som pozorovateľom jestvujúceho sveta a hlavnou postavou v tom svojom fiktívnom.

–

Robím krok vpred. Dostávam sa k novým miestam, novým ľuďom. Sme vzájomne neznámi.

Môžem začať novú etapu; nechať za sebou neistoty a strasti minula, na chvíľu vstúpiť do deja prítomnosti a byť jej súčasťou.

–

Stojím na mieste. Znovu som v tom zvláštnom akte prežívania. Zvykám si na samotu, no cnie sa mi po blízkosti, po domove.

Akosi neviem vykročiť z toho začarovaného kruhu pochybností.

Ako študentka prvého ročníka som prišla študovať a žiť do Bratislavy – mesto mne cudzie.  Takže ako cudzinec sa nachádzam v pozícii pozorovateľa, zoznamujúceho sa s novým prostredím. 

Do fotografií som pretavila svoje pocity, ktorými som sa intuitívne riadila. Som neprestajne mysliacim človekom a častokrát sa utápam vo vlastných myšlienkach, emóciách, obavách, ktoré ovplyvňujú môj každodenný život. Začiatky nových etáp nie sú práve mojou silnou stránkou a tak sa ocitám v akomsi pomyselnom kruhu. Robím kroky, no nikam sa nehýbem. Stretávam ľudí, no sú mi cudzí. Pocity clivoty po poznanom, po blízkosti sa stávajú čoraz intenzívnejšími a ja zostávam odkázaná na samotu. Pochybnosti z neznáma ma zväzujú a nevedomky ovplyvňujú moje pohnútky.