Detské mestečko – Zlatovce v Trenčíne bolo unikátnym experimentálnym projektom svojho druhu u nás ako aj vo svete. Spájal nsadčasovú architektúru a inovatívny spôsob výchovy opustených detí v náhradných rodinách. Inovatívny a prekvapivý najmä v súvislosti s ideológiou socialistického režimu, ktorá uprednostňovala kolektívny typ výchovy, pred hodnotami individuality. Systému náhradných rodín bolo umožnené vzniknúť v období uvoľnenia režimu, ale ani následne tvrdé obdobie normalizácie, stavbu ani myšlienku nezastavilo. “Bol to zázrak.” hovorí architekt projektu Peter Brtko. Detské mestečko bolo totiž výkladnou skriňou socializmu, aj napriek hodnotovým rozdielom. Ľudí pracujúcich na tomto projekte nespájalo politické presvedčenie, ale úprimný záujem o ohrozené deti. Paradoxne typ rodinnej výchovy začal postupne upadať s nástupom demokracie a s ňou spojeným trhovým kapitalizmom. S amorálnosťou sveta postaveného len na peniazoch. Nastala doba, v ktorej nie náhodou, ale celkom logicky dostali deti nové pomenovanie: klienti! Takto sociálne cítiaci projekt, ktorý vznikol v období tvrdého socializmu by zdanlivo mohol ešte úspešnejšie pokračovať dodnes, v uvoľnenejších pomeroch dnešnej doby, v ktorej láska a emócia vstúpili do popredia. Avšak nedeje sa tak. Pozerám sa na súčasný stav komplexu, zachytávam jeho atmosféru a objavujem výchovné a pedagogické princípy vložené priamo do architektúry. Následne vyprázdnené priestory, ktoré sú buď opustené, alebo čelia tlaku modernizácie, starnutia, nezáujmu, alebo iných zámerov, či potrieb, konfrontujem s archívnymi fotografiami z doby, keď bol komplex v najväčšom rozkvete. Máme tak možnosť ocitnúť sa v minulosti. Vidíme v nich život, až utopistickú radosť z niečoho nového, čo vzniklo a čo vytváralo domov a istotu pre mnohé opustené deti a rodiny. Život, ktorý kontrastuje s aktuálnym stavom komplexu. Prostredníctvom tejto knihy máme možnosť zažiť atmosféru tohto miesta, jeho minulosť aj súčasnosť, jeho príbeh, ktorý umocňujú portréty ľudí, ktorí tu vyrástli alebo pôsobili ako náhradní rodičia. Toto miesto, také aké pôvodne bolo sa nachádza už len v pamäti týchto ľudí. Hľadám odpovede na otázku, či je Detské mestečko stále unikátom a či hodnoty, ktoré v ňom boli ukotvené, dokážeme ochrániť, aspoň prostredníctvom architektúry.