V bakalárskej práci sa zameriavam na vlastný konflikt medzi technickým konštruovaním odevu a primárnou záľubou v kresbe. Či už sa jedná o prípravu strihového riešenia, merania, ušitia rovného švu, či množstva ďalších postupov, tvorba odevu spravidla vyžaduje technickú prípravu v každej fáze jeho tvorby, a kreatívna časť je tak často obmedzená iba na samotné skicovanie/návrh dizajnu. Spontánny švih štetcom alebo bezmyšlienkovitá kresba línií prítomná pri tvorbe maľby alebo kresby, ktorá je zároveň aj výsledným dielom autora, je absolútnym opakom konvenčného procesu tvorenia odevu.

V práci využívam prvky obleku, ktorý je symbolom zvládnutia krajčírskeho remesla a zároveň predstavuje formálny odev úzko spojený s vyspelosťou, serióznosťou či vysokým postavením. Tieto prvky sa následne snažím kombinovať, rozkladať a kontrastne prepájať s odevom tvoreným bez akejkoľvek (alebo minimálnej) technickej a strihovej prípravy. Inšpiráciu nachádzam vo vlastných skiciach, kresbách, či iných prácach tvorených spontánne na základe aktuálnej nálady.  Obmedzujem digitálnu a strojovú úpravu materiálu na minimum a uprednostňujem priamy kontakt štetca, farby a ruky s materiálom, na základe ktorého sa snažím celý proces výroby odevu čo najviac priblížiť princípom spontánnej maliarskej a kresebnej tvorby.