ATLAS ATLAS ZINE • Matej Mihályi

ATLAS ATLAS ZINE

Genéza mojej bakalárskej práce bola celkom zaujímavým procesom. Prvý krát v mojom akademickom pôsobení som sa nachádzal v situácií, kde výber témy, obsahu a formy bol plne pod mojou kontrolou. Mimo toho, že to je pozícia, v ktorej sa ako dizajnéri takmer nikdy nenachádzame, a podľa niektorých názorov by sme ani nemali, tak sa s ňou nesie okrem obrovskej slobody aj obrovská zodpovednosť. Nesprávne vybraná téma nás dokáže po nespočetných hodinách rešeršu dostať do hlbokého labyrintu z ktorého nie je východisko. Zároveň som ale vždy plne veril v to, že sa z hocijakej témy dá vytrieskať zaujímavá vec, tak prečo to neobrátiť dole hlavou, vybrať si zdanlivo nezaujímavú tému a pokúsiť sa z nej po vzore MacGuffin a Migrant Journal poskladať niečo zábavné a zaujímavé.

Téma, ktorú som zvolil nesie názov stĺpy, a aj napriek tomu, že je zdanlivo nezaujímavá, má potenciál v sebe po čase odkryť pútavé tajomstvá. Kľúčom bolo vnímať ich nie len ako architektonický objekt, ale zároveň ako objekt záujmu, symbol, prírodný úkaz, metaforu et. cetera.

Postupne, ako som sa vnáral do väčšej a väčšej hĺbky, som si začínal uvedomovať moju funkciu. Nebol som ani tak dizajnér, ale akýsi kultúrny kartograf, ktorý sa cez obrázky a texty pokúša mapovať naše kolektívne kultúrne vedomie, točiace sa okolo jedného konkrétneho pojmu – stĺp. K tematickému rámcu som vytvoril vizuálny jazyk, ktorý sa vo všetkých dizajnérskych rozhodnutiach priamo aj nepriamo na stĺpy odkazuje.

Po formálnej stránke sa moja publikácia pohybuje niekde medzi zinom, knihou a novinami. Má monumentálny formát, takmer metrový na výšku, v pomere cca 1:2. Každá dvojstrana ,mimo obálky a middle spreadu, má 8 stĺpčekov textu a obrázkov zalomených na stred ktoré tečú od samotného vrchu strany až po spodok. Sú vizuálne oddelené tak, aby čítateľ chápal, že prvý stĺpec na prvom hárku pokračuje na ďalšom hárku tiež v prvom stĺpci, čo vytvára 8 takmer 10 metrových stĺpov, z ktorých je vždy viditeľný iba segment. Každý stĺpec patrí k inej téme a svojou paralelnosťou vytvárajú medzi sebou kontrasty. Celý text je vysadený písmom Arial Narrow regular a rozdiely v hierarchii paragrafových štýlov sú tvorené veľkosťou a vertikálnym naťahovaním. Kontinuita stĺpčekov je prerušená len v 3 miestach, na začiatku obrázkom hlavy na obálke, na middle spreade obrázkom penisu a na konci obrázkom nôh. Tieto 3 body dokopy vytvárajú z celej publikácie jeden centrálny stĺp, ktorý sa odkazuje na latinskú etymológiu štruktúry stĺpov, ale zároveň aj na grécke stĺpy s názvom ‚Herm‘, ktoré mali jediné tieto 3 viditeľné charakteristiky (hlava, penis, nohy).

Po obsahovej stránke sa jedná o 40 krátkych článkov (5 v každej témy) s rozmanitou formou. Sú to eseje, rozhovory, básne, administratívne dokumenty atď., ktoré sú medzi sebou prepojené iba centrálnou témou a príslušnou kategóriou. Každý text je prerušovaný príslušným obrazovým materiálom. Obrázky premenlivo dotvárajú, ilustrujú, kontrastujú, a niekedy aj tvoria hlavný obsah konkrétneho článku.  8 tém do ktorých je obsah rozdelený, konkrétne: náboženstvo, sex, mýtus, príroda, zábava, technológia, ľudia a politika, sú neoznačené a majú svoju internú dramaturgiu tak aby boli odčítateľné a vytvárali obsahové kontrasty. Na jednej strane sa môže čitateľ dočítať o tom, ako sa pri nízkych teplotách snehové vločky formujú do tvarov, ktoré pripomínajú hexagonálne stĺpy a hneď vedľa sa dočíta o tom, ako sa v nacistickom Nemecku počas Norimberských pochodov vytvárala takzvaná ‚katedrála sveta‘ pomocou radu protilietadlových reflektorov namierených do neba.

Názov publikácie ‚ATLAS ATLAS‘ sa snaží spojiť všetky tieto aspekty do jedného. Ide o akýsi jazykový rébus, ktorý má slúžiť ako metafora na publikáciu samotnú. Dve homonymá, atlas ako archetypálny antropomorfný stĺp držiaci nebesá a atlas ako súbor máp, ktoré ilustrujú obsah a formu publikácie. Spolu v preklade z angličtiny ako ‚Mapa Stĺpov‘.

Ak by som mal na záver pomenovať raison d’etre mojej publikácie tak by ju nazval manifestom zbytočnosti. Samozrejme je trochu slepé nazvať akúkoľvek prácu vytvorenú za účelom sebavzdelávania zbytočnou a plne si uvedomujem jej benefity pre môj osobný rast. Zároveň sa však jej ultimátna neúčelnosť nedá poprieť. Na to aby bola informatívna, je príliš neštrukturovaná, na to aby bola zábavná, je až príliš obsahovo nekonzistentná, nie je metaforou na žiadne moje osobné túžby a lásky, nesnaží sa zvrhnuť kapitalizmus a vôbec, čítať ju s takým veľkým formátom je výzva. Každopádne je svojou existenciou neuveriteľne dôležitá pre mňa tým, že mi pomohla pochopiť prečo je dôležité pre dizajnérov použiť svoje úžitkové znalosti na to, aby vytvárali veci ktoré nemajú žiaden zdanlivý účel. Sloboda nastáva v momente, keď unikneme z väzenia úžitku, do sveta zbytočného!

Share on facebook
Zdieľať

ATLAS ATLAS ZINE • Matej Mihályi

ATLAS ATLAS ZINE

Genéza mojej bakalárskej práce bola celkom zaujímavým procesom. Prvý krát v mojom akademickom pôsobení som sa nachádzal v situácií, kde výber témy, obsahu a formy bol plne pod mojou kontrolou. Mimo toho, že to je pozícia, v ktorej sa ako dizajnéri takmer nikdy nenachádzame, a podľa niektorých názorov by sme ani nemali, tak sa s ňou nesie okrem obrovskej slobody aj obrovská zodpovednosť. Nesprávne vybraná téma nás dokáže po nespočetných hodinách rešeršu dostať do hlbokého labyrintu z ktorého nie je východisko. Zároveň som ale vždy plne veril v to, že sa z hocijakej témy dá vytrieskať zaujímavá vec, tak prečo to neobrátiť dole hlavou, vybrať si zdanlivo nezaujímavú tému a pokúsiť sa z nej po vzore MacGuffin a Migrant Journal poskladať niečo zábavné a zaujímavé.

Téma, ktorú som zvolil nesie názov stĺpy, a aj napriek tomu, že je zdanlivo nezaujímavá, má potenciál v sebe po čase odkryť pútavé tajomstvá. Kľúčom bolo vnímať ich nie len ako architektonický objekt, ale zároveň ako objekt záujmu, symbol, prírodný úkaz, metaforu et. cetera.

Postupne, ako som sa vnáral do väčšej a väčšej hĺbky, som si začínal uvedomovať moju funkciu. Nebol som ani tak dizajnér, ale akýsi kultúrny kartograf, ktorý sa cez obrázky a texty pokúša mapovať naše kolektívne kultúrne vedomie, točiace sa okolo jedného konkrétneho pojmu – stĺp. K tematickému rámcu som vytvoril vizuálny jazyk, ktorý sa vo všetkých dizajnérskych rozhodnutiach priamo aj nepriamo na stĺpy odkazuje.

Po formálnej stránke sa moja publikácia pohybuje niekde medzi zinom, knihou a novinami. Má monumentálny formát, takmer metrový na výšku, v pomere cca 1:2. Každá dvojstrana ,mimo obálky a middle spreadu, má 8 stĺpčekov textu a obrázkov zalomených na stred ktoré tečú od samotného vrchu strany až po spodok. Sú vizuálne oddelené tak, aby čítateľ chápal, že prvý stĺpec na prvom hárku pokračuje na ďalšom hárku tiež v prvom stĺpci, čo vytvára 8 takmer 10 metrových stĺpov, z ktorých je vždy viditeľný iba segment. Každý stĺpec patrí k inej téme a svojou paralelnosťou vytvárajú medzi sebou kontrasty. Celý text je vysadený písmom Arial Narrow regular a rozdiely v hierarchii paragrafových štýlov sú tvorené veľkosťou a vertikálnym naťahovaním. Kontinuita stĺpčekov je prerušená len v 3 miestach, na začiatku obrázkom hlavy na obálke, na middle spreade obrázkom penisu a na konci obrázkom nôh. Tieto 3 body dokopy vytvárajú z celej publikácie jeden centrálny stĺp, ktorý sa odkazuje na latinskú etymológiu štruktúry stĺpov, ale zároveň aj na grécke stĺpy s názvom ‚Herm‘, ktoré mali jediné tieto 3 viditeľné charakteristiky (hlava, penis, nohy).

Po obsahovej stránke sa jedná o 40 krátkych článkov (5 v každej témy) s rozmanitou formou. Sú to eseje, rozhovory, básne, administratívne dokumenty atď., ktoré sú medzi sebou prepojené iba centrálnou témou a príslušnou kategóriou. Každý text je prerušovaný príslušným obrazovým materiálom. Obrázky premenlivo dotvárajú, ilustrujú, kontrastujú, a niekedy aj tvoria hlavný obsah konkrétneho článku.  8 tém do ktorých je obsah rozdelený, konkrétne: náboženstvo, sex, mýtus, príroda, zábava, technológia, ľudia a politika, sú neoznačené a majú svoju internú dramaturgiu tak aby boli odčítateľné a vytvárali obsahové kontrasty. Na jednej strane sa môže čitateľ dočítať o tom, ako sa pri nízkych teplotách snehové vločky formujú do tvarov, ktoré pripomínajú hexagonálne stĺpy a hneď vedľa sa dočíta o tom, ako sa v nacistickom Nemecku počas Norimberských pochodov vytvárala takzvaná ‚katedrála sveta‘ pomocou radu protilietadlových reflektorov namierených do neba.

Názov publikácie ‚ATLAS ATLAS‘ sa snaží spojiť všetky tieto aspekty do jedného. Ide o akýsi jazykový rébus, ktorý má slúžiť ako metafora na publikáciu samotnú. Dve homonymá, atlas ako archetypálny antropomorfný stĺp držiaci nebesá a atlas ako súbor máp, ktoré ilustrujú obsah a formu publikácie. Spolu v preklade z angličtiny ako ‚Mapa Stĺpov‘.

Ak by som mal na záver pomenovať raison d’etre mojej publikácie tak by ju nazval manifestom zbytočnosti. Samozrejme je trochu slepé nazvať akúkoľvek prácu vytvorenú za účelom sebavzdelávania zbytočnou a plne si uvedomujem jej benefity pre môj osobný rast. Zároveň sa však jej ultimátna neúčelnosť nedá poprieť. Na to aby bola informatívna, je príliš neštrukturovaná, na to aby bola zábavná, je až príliš obsahovo nekonzistentná, nie je metaforou na žiadne moje osobné túžby a lásky, nesnaží sa zvrhnuť kapitalizmus a vôbec, čítať ju s takým veľkým formátom je výzva. Každopádne je svojou existenciou neuveriteľne dôležitá pre mňa tým, že mi pomohla pochopiť prečo je dôležité pre dizajnérov použiť svoje úžitkové znalosti na to, aby vytvárali veci ktoré nemajú žiaden zdanlivý účel. Sloboda nastáva v momente, keď unikneme z väzenia úžitku, do sveta zbytočného!

Share on facebook
Zdieľať

ATLAS ATLAS ZINE • Matej Mihályi

ATLAS ATLAS ZINE

Genéza mojej bakalárskej práce bola celkom zaujímavým procesom. Prvý krát v mojom akademickom pôsobení som sa nachádzal v situácií, kde výber témy, obsahu a formy bol plne pod mojou kontrolou. Mimo toho, že to je pozícia, v ktorej sa ako dizajnéri takmer nikdy nenachádzame, a podľa niektorých názorov by sme ani nemali, tak sa s ňou nesie okrem obrovskej slobody aj obrovská zodpovednosť. Nesprávne vybraná téma nás dokáže po nespočetných hodinách rešeršu dostať do hlbokého labyrintu z ktorého nie je východisko. Zároveň som ale vždy plne veril v to, že sa z hocijakej témy dá vytrieskať zaujímavá vec, tak prečo to neobrátiť dole hlavou, vybrať si zdanlivo nezaujímavú tému a pokúsiť sa z nej po vzore MacGuffin a Migrant Journal poskladať niečo zábavné a zaujímavé.

Téma, ktorú som zvolil nesie názov stĺpy, a aj napriek tomu, že je zdanlivo nezaujímavá, má potenciál v sebe po čase odkryť pútavé tajomstvá. Kľúčom bolo vnímať ich nie len ako architektonický objekt, ale zároveň ako objekt záujmu, symbol, prírodný úkaz, metaforu et. cetera.

Postupne, ako som sa vnáral do väčšej a väčšej hĺbky, som si začínal uvedomovať moju funkciu. Nebol som ani tak dizajnér, ale akýsi kultúrny kartograf, ktorý sa cez obrázky a texty pokúša mapovať naše kolektívne kultúrne vedomie, točiace sa okolo jedného konkrétneho pojmu – stĺp. K tematickému rámcu som vytvoril vizuálny jazyk, ktorý sa vo všetkých dizajnérskych rozhodnutiach priamo aj nepriamo na stĺpy odkazuje.

Po formálnej stránke sa moja publikácia pohybuje niekde medzi zinom, knihou a novinami. Má monumentálny formát, takmer metrový na výšku, v pomere cca 1:2. Každá dvojstrana ,mimo obálky a middle spreadu, má 8 stĺpčekov textu a obrázkov zalomených na stred ktoré tečú od samotného vrchu strany až po spodok. Sú vizuálne oddelené tak, aby čítateľ chápal, že prvý stĺpec na prvom hárku pokračuje na ďalšom hárku tiež v prvom stĺpci, čo vytvára 8 takmer 10 metrových stĺpov, z ktorých je vždy viditeľný iba segment. Každý stĺpec patrí k inej téme a svojou paralelnosťou vytvárajú medzi sebou kontrasty. Celý text je vysadený písmom Arial Narrow regular a rozdiely v hierarchii paragrafových štýlov sú tvorené veľkosťou a vertikálnym naťahovaním. Kontinuita stĺpčekov je prerušená len v 3 miestach, na začiatku obrázkom hlavy na obálke, na middle spreade obrázkom penisu a na konci obrázkom nôh. Tieto 3 body dokopy vytvárajú z celej publikácie jeden centrálny stĺp, ktorý sa odkazuje na latinskú etymológiu štruktúry stĺpov, ale zároveň aj na grécke stĺpy s názvom ‚Herm‘, ktoré mali jediné tieto 3 viditeľné charakteristiky (hlava, penis, nohy).

Po obsahovej stránke sa jedná o 40 krátkych článkov (5 v každej témy) s rozmanitou formou. Sú to eseje, rozhovory, básne, administratívne dokumenty atď., ktoré sú medzi sebou prepojené iba centrálnou témou a príslušnou kategóriou. Každý text je prerušovaný príslušným obrazovým materiálom. Obrázky premenlivo dotvárajú, ilustrujú, kontrastujú, a niekedy aj tvoria hlavný obsah konkrétneho článku.  8 tém do ktorých je obsah rozdelený, konkrétne: náboženstvo, sex, mýtus, príroda, zábava, technológia, ľudia a politika, sú neoznačené a majú svoju internú dramaturgiu tak aby boli odčítateľné a vytvárali obsahové kontrasty. Na jednej strane sa môže čitateľ dočítať o tom, ako sa pri nízkych teplotách snehové vločky formujú do tvarov, ktoré pripomínajú hexagonálne stĺpy a hneď vedľa sa dočíta o tom, ako sa v nacistickom Nemecku počas Norimberských pochodov vytvárala takzvaná ‚katedrála sveta‘ pomocou radu protilietadlových reflektorov namierených do neba.

Názov publikácie ‚ATLAS ATLAS‘ sa snaží spojiť všetky tieto aspekty do jedného. Ide o akýsi jazykový rébus, ktorý má slúžiť ako metafora na publikáciu samotnú. Dve homonymá, atlas ako archetypálny antropomorfný stĺp držiaci nebesá a atlas ako súbor máp, ktoré ilustrujú obsah a formu publikácie. Spolu v preklade z angličtiny ako ‚Mapa Stĺpov‘.

Ak by som mal na záver pomenovať raison d’etre mojej publikácie tak by ju nazval manifestom zbytočnosti. Samozrejme je trochu slepé nazvať akúkoľvek prácu vytvorenú za účelom sebavzdelávania zbytočnou a plne si uvedomujem jej benefity pre môj osobný rast. Zároveň sa však jej ultimátna neúčelnosť nedá poprieť. Na to aby bola informatívna, je príliš neštrukturovaná, na to aby bola zábavná, je až príliš obsahovo nekonzistentná, nie je metaforou na žiadne moje osobné túžby a lásky, nesnaží sa zvrhnuť kapitalizmus a vôbec, čítať ju s takým veľkým formátom je výzva. Každopádne je svojou existenciou neuveriteľne dôležitá pre mňa tým, že mi pomohla pochopiť prečo je dôležité pre dizajnérov použiť svoje úžitkové znalosti na to, aby vytvárali veci ktoré nemajú žiaden zdanlivý účel. Sloboda nastáva v momente, keď unikneme z väzenia úžitku, do sveta zbytočného!

Share on facebook
Zdieľať
Matej-Mihalyi-PROFIL-5f83db62

Matej Mihályi

mihalyimatej@hotmail.com

421918266116

Matej-Mihalyi-PROFIL-5f83db62

Matej Mihályi

mihalyimatej@hotmail.com

421918266116

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Vizuálna komunikácia

Ateliér

Ateliér Písmo

Ročník štúdia

4.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Palo Bálik

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Vizuálna komunikácia

Ateliér

Ateliér Písmo

Ročník štúdia

4.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Palo Bálik