
Dielo zobrazuje rozbor mojej individuality. Tri rôzne pohľady na moju osobnosť za pomoci psychoterapeutických, psychiatrických a psychologických testov:
– stupnica nálad (zber každodenného náldového rozpoloženia v podobe 2 mesiacov)
– rorschachové testy (výskum psychiatra na základe analýzy obrazových testov)
– emocionálny graf (zber pohľadov ľudí v mojom okolí na základe emócií, ktoré sú podľa nich pre mňa určujúce a formujú to ako ma ľudia vnímajú)
Kto vlastne som?
Celý výskum som umiestnila do sterilného priestoru „ambulatnej čakárne“ lekára, čím som chcela navodiť dojem akéhosi akútneho zdravotného stavu a uchopiť tak vnímanie psychických porúch ako reálnu zdravotnú problematiku. Lekárske prostredie má navodiť pocit úzkosti a strachu, ktoré som v poslednom období intenzívne pociťovala. V čakárni počuť čas, ako pomaly tiká – tik-tak – ako dlho treba čakať a kedy sa spamätať a dať dokopy? Zobrazujem niečo, čo ma zachránilo – terapia, čo zformovalo môj „duševný autorpotrét“. Emócie sú našou „tvárou“, cez ňu sa dozvedáme kto naozaj sme, ovplyvňuje to, ako nás vnímajú ostatní, ako sa cítime sami vo vlastnej koži či tele a aj to, ako nás diagnostikuje terapeut či psychiater. Tento spôsob osobnej analýzy tromi princípmi psycho-testov mi umožnil vytvoriť akýsi môj „trojdimenzionálny“ autoportét.
Poukazuje aj na to, ako veľa-krát pomoc vyhľadávame a chceme ju, sme otvorení ju prijať… no neschopnosť systému pomoci v zdravotnej starostlivosti ju narúša („Neklopte nezavoláme vás“). A nám nezostáva nič iné len „čakať“. Ale dokedy?!
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Ďalšie príspevky z katedry
Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce
Dielo zobrazuje rozbor mojej individuality. Tri rôzne pohľady na moju osobnosť za pomoci psychoterapeutických, psychiatrických a psychologických testov:
– stupnica nálad (zber každodenného náldového rozpoloženia v podobe 2 mesiacov)
– rorschachové testy (výskum psychiatra na základe analýzy obrazových testov)
– emocionálny graf (zber pohľadov ľudí v mojom okolí na základe emócií, ktoré sú podľa nich pre mňa určujúce a formujú to ako ma ľudia vnímajú)
Kto vlastne som?
Celý výskum som umiestnila do sterilného priestoru „ambulatnej čakárne“ lekára, čím som chcela navodiť dojem akéhosi akútneho zdravotného stavu a uchopiť tak vnímanie psychických porúch ako reálnu zdravotnú problematiku. Lekárske prostredie má navodiť pocit úzkosti a strachu, ktoré som v poslednom období intenzívne pociťovala. V čakárni počuť čas, ako pomaly tiká – tik-tak – ako dlho treba čakať a kedy sa spamätať a dať dokopy? Zobrazujem niečo, čo ma zachránilo – terapia, čo zformovalo môj „duševný autorpotrét“. Emócie sú našou „tvárou“, cez ňu sa dozvedáme kto naozaj sme, ovplyvňuje to, ako nás vnímajú ostatní, ako sa cítime sami vo vlastnej koži či tele a aj to, ako nás diagnostikuje terapeut či psychiater. Tento spôsob osobnej analýzy tromi princípmi psycho-testov mi umožnil vytvoriť akýsi môj „trojdimenzionálny“ autoportét.
Poukazuje aj na to, ako veľa-krát pomoc vyhľadávame a chceme ju, sme otvorení ju prijať… no neschopnosť systému pomoci v zdravotnej starostlivosti ju narúša („Neklopte nezavoláme vás“). A nám nezostáva nič iné len „čakať“. Ale dokedy?!
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Dielo zobrazuje rozbor mojej individuality. Tri rôzne pohľady na moju osobnosť za pomoci psychoterapeutických, psychiatrických a psychologických testov:
– stupnica nálad (zber každodenného náldového rozpoloženia v podobe 2 mesiacov)
– rorschachové testy (výskum psychiatra na základe analýzy obrazových testov)
– emocionálny graf (zber pohľadov ľudí v mojom okolí na základe emócií, ktoré sú podľa nich pre mňa určujúce a formujú to ako ma ľudia vnímajú)
Kto vlastne som?
Celý výskum som umiestnila do sterilného priestoru „ambulatnej čakárne“ lekára, čím som chcela navodiť dojem akéhosi akútneho zdravotného stavu a uchopiť tak vnímanie psychických porúch ako reálnu zdravotnú problematiku. Lekárske prostredie má navodiť pocit úzkosti a strachu, ktoré som v poslednom období intenzívne pociťovala. V čakárni počuť čas, ako pomaly tiká – tik-tak – ako dlho treba čakať a kedy sa spamätať a dať dokopy? Zobrazujem niečo, čo ma zachránilo – terapia, čo zformovalo môj „duševný autorpotrét“. Emócie sú našou „tvárou“, cez ňu sa dozvedáme kto naozaj sme, ovplyvňuje to, ako nás vnímajú ostatní, ako sa cítime sami vo vlastnej koži či tele a aj to, ako nás diagnostikuje terapeut či psychiater. Tento spôsob osobnej analýzy tromi princípmi psycho-testov mi umožnil vytvoriť akýsi môj „trojdimenzionálny“ autoportét.
Poukazuje aj na to, ako veľa-krát pomoc vyhľadávame a chceme ju, sme otvorení ju prijať… no neschopnosť systému pomoci v zdravotnej starostlivosti ju narúša („Neklopte nezavoláme vás“). A nám nezostáva nič iné len „čakať“. Ale dokedy?!
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Ďalšie príspevky z katedry