Pôdne Hovory /Earthly Talks/ (creating Terrestrial sound-scapes)
Dielo (artefakt, video, zin, zvukovo – objektová inštalácia) s názvom Pôdne Hovory/Earthly Talks/ je výhonkom premýšľania o mne/nás vo svete, po ktorom prahnem. Emócie, vše prepojenosť, medzidruhová komunikácia v pretkávaných kontextoch eko-feminizmu, post-humanizmu a myšlienkach Chthulucenu (khthôn – bytosti na zemi, a kainos – čas teraz), časopriestor pre ostávanie s problémami, pre žitie a umieranie so schopnosťou reagovať na, so zodpovednosťou za zničenú planétu *pojem zahŕňa aj* more-than-human, other-than-human, inhuman & human-as-humus), tvoria podhubie môjho premýšľania o utváraní chcených realít, nie fikcií.
„WE ARE NOT POSTHUMAN, WE ARE COMPOST. WE ARE NOT HOMO, WE ARE HUMUS. WE ARE TERRAN, WE ARE EARTHLINGS, WE ARE MANY, WE ARE INDETERMINATE. WE BLEED INTO EACH OTHER IN CHAOTIC FLUID EXTRAVAGANCE. WE ARE CHTONIC, OF AND FOR THE EARTH, OF AND FOR ITS UNFINISHED TIMES. WE LIVE AND DIE IN ITS RUINS. WE CAN YET BE RESURGENT. THERE MAY STILL BE TIME. COMPOSTING IS SO HOT.“
Literatúrou, ktorá najväčšmi živí Pôdne Hovory, je dielo Staying with the Trouble – Making Kin in the Chthulucene (Donna J. Haraway). Vyhlasujem, že pretrvávam i naďalej pretrvám, pretože verím vo vše prepojenosť, verím v medzidruhovú rovnosť (human/non-human, organic/non-organic, living/non-living) hľadám cesty ako žiť žiteľný život, a teda existujem navzdory.
Som so svetom – som vo svete, s ktorým cítim urgenciu komunikovať inak a vytvárať inú vzťahovosť – už viac nie hovoriť o, no hovoriť s, a preto aktívne vediem dialóg s pôdou, ktorá všetkých a všetko spája. Načúvam jej šepkaniu pomocou geofónu – odpovedám emočnými jazykmi (poéziou a pohybom/dotykom). Podčiarkujem vzájomné prepojenia – prírodu, človeka a technológiu, ktoré našlo počiatok ako i trvanie v pôde a nájde v nej i svoj zánik.
No svet sa stáva a ja, ako i všetci ostatní, máme možnosť stávať sa s ním – pretrvať, viesť dialóg, nikdy neprísť do ukončeného štádia /to never arrive/.
BYŤ A NEPRESTAŤ – NEPRESTAŤ BYŤ
„MIEROM VYDOBIŤ SI MIESTO V DAVE BYŤ V DVOJE JE MÁLO ROZTIECŤ SA CEZ HRANICE ROZPLYNÚŤ SA V POVETRÍ A BYŤ TAK VŠADE JE PRÁVO KTORÉ SI NÁROKUJEM NIE NA ÚKOR INÝCH BA S NIMI KTORÍ TÚŽIA V TO ČO VNÍMAŤ DÁ SA AKO SLOBODA TELA DUŠE A ODZNOVA TAK BUDOVAŤ SPOLOČNOSŤ LÁSKAVÚ A OTVORENÚ KTORÁ SNAŽÍ SA POTLAČIŤ MORÁLKU DOGMATICKÚ MORÁLKU ZNIVOČENÚ
*a s týmto v mysli držať vedomie o*
PRELIAŤ SA CEZ VLASTNÉ OBRYSY A TVAROVAŤ SA PRIRODZENE LIAŤ SA PO DOSKÁCH ZEME PRIJAŤ SA V ŠTÁDIÁCH UTVÁRANIA SEBA SAMÝCH PERFORMATÍVNE ODMIETNUŤ NARATÍV STÁLEJ HMOTY NÁM BLÍZKY A VNUCOVANÝ JAZYKOM UTVORIŤ SVETY BEZ EFEMÉRNYCH ČIAR VÁKUUM NÁHODY A LÁSKY BEZ BINARÍT
A KEĎ I ŽALOSPEVOM SCHOPNÍ SME OSPEVOVAŤ CHCENÉ ČO VO VENE DOSTALI SME STANOVENÉ TA PRECITNÚŤ V TÚŽBU V SPOLOČNÉ VEDOMIE O BEZHRANIČNOM PRELIEVANÍ VÁKUA JE RADOSŤOU SVEDOMIE ROZPRÁVA REČOU HLINY ODKIAĽ SME PRIŠLI ODKIAĽ SA STÁVAME ODKIAĽ ZANIKNEME AKO I INDIVIDUÁLNA STATUA ANTROPOCENTRIZMU pamätaj na smrť v centre ér znovuzrodiť sa vzkriesiť ich zo šepkajúcich sfér…“
BYŤ A NEPRESTAŤ – NEPRESTAŤ BYŤ
Špeciálne poďakovanie patrí Jim Hate a Ferovi Királimu (zvuk), Márii Hlavajovej, Dávidovi Korónczimu, Kristíne Országhovej (teoretické podkutie), Veronike Ballovej (grafické spracovanie) a Denisovi Kozerawskému (kamera), bez vás by tvorba projektu nebola možná. Ďakujem!
Ďalšie príspevky študentky*ta
Ďalšie príspevky z katedry