Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce

Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Šimon Chyla

chyla.simon@gmail.com

+421915817558

Šimon Chyla

chyla.simon@gmail.com

+421915817558

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Socha, objekt, inštalácia

Ateliér

Prípravný kurz sochy

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Matej Rosmány

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Socha, objekt, inštalácia

Ateliér

Prípravný kurz sochy

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Matej Rosmány

Prihlasovanie prác je stále otvorené!

Prihlás svoju prácu dodatočne na akýkoľvek Digitálny Prieskum.