Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce

Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Polčas zániku • Šimon Chyla

Polčas zániku/Half-time of demise

Pred nejakým časom som bol v situácii, ktorou si za život prejde asi každý, niekto aj viac krát. Tou situáciou bola rekonštrukcia príbytku, ktorý sa mal na presne neurčený čas stať domovom pre mňa a manželku a možno neskôr aj pre potomkov. Byt sa v priebehu niekoľkých dní úplne zmenil a bol doslova vykuchaný od všetkých nábytkov, kobercov, plávajúcich podláh a iných nevkusných doplnkov, ktoré tam ostali po predošlých majiteľoch. Zrazu sa tam vyskytol, jeden veľký a čistý priestor, pripravený na premenu. A tak sa aj stalo, a všetko bolo nové a podľa predstáv. No jedna vec z pôvodného stavu mi tam predsa len chýbala. Boli to radiátory, ktoré navždy zmizli a zdroj tepla sa schoval do podlahy. Z praktického hľadiska mi síce nechýbali vôbec, teplo tam bolo a vďaka ich absencii sa aj nábytok dal ukladať akokoľvek. No akoby chýbali môjmu oku, vizuálne mi ten nový priestor pripadal akoby ochudobnený alebo okradnutý o predmet dennej potreby. Uvedomil som si, že je to vlastne trend v súčasnej interiérovej architektúre, a že podobných, od radiátorov oslobodených, priestorov vzniká čoraz viac. Hocijaké iné bytové predmety zo starších dôb mne a môjmu oku vôbec nechýbali a nechýbajú, až na ten radiátor. Preto som sa začal pohrávať s myšlienkou ako ho do toho svojho prirodzeného priestoru vrátiť späť, aj keď už nie ako funkčný zdroj tepla ale skôr ako povýšený, vizuálne zaujímavý tvar, ktorý mi začal chýbať v momente, keď som si uvedomil, že už sa nevráti. V podstate surovým odrezaním z miestnosti zmizol z minúty na minútu a teda nie nejakým pomalým, dlhodobým procesom. Nahradili ho trubice s teplou vodou schované v podlahe, tak som ho, ako objekt, chcel nejak v priestore zachovať, ale zároveň už nejak prepojiť s podlahou, ako s novou, modernejšou podobou vykurovania. Zároveň je pri tejto téme všadeprítomný, aj keď nevyslovený, pojem ,,teplo,, od ktorého sa všetko odvíja. A tak som zvolil podobu topenia – roztápania sa ako proces úzko spätý s teplom. Na tvorbu som ako materiál vybral drevo, ktoré je mi blízke no zároveň je aj istým spôsobom symbolom tepla, ktoré z neho ľudia od dávna získavali. Spojením všetkých týchto aspektov som dosiahol istý výsledok, kde je radiátor zachytený v procese premeny, prípadne v polčase zániku. Táto téma je momentálne pre mňa zaujímavá a zároveň nevyčerpaná, tak nevylučujem, že ešte nejaké iné varianty vzniknú.

Zdieľať

Šimon Chyla

chyla.simon@gmail.com

+421915817558

Šimon Chyla

chyla.simon@gmail.com

+421915817558

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Socha, objekt, inštalácia

Ateliér

Prípravný kurz sochy

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Matej Rosmány

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Socha, objekt, inštalácia

Ateliér

Prípravný kurz sochy

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Matej Rosmány