Tvorba šablón mi okrem skúmania technických možností umožnila aj skúmanie vizuálnych možností v rámci jednoducho variovateľnej farebnosti.  

Palica je asi „antikonceptuálna“, vytvorená na obdiv jednej v podstate obyčajnej, ale tvarovo pre mňa príťažlivej, palice nájdenej na prechádzke v lese. Chcela som sa navrátiť k hravej a konceptom nezaťaženej forme tvorby ale najmä k osobnému uspokojeniu, ktoré som pri takejto tvorbe zažívala a vyjadriť nespokojnosť (alebo spraviť to napriek) s masovým nátlakom na konceptuálnosť umenia.

V „diptychu“ Schmerz-Scherz som sa hrala s foneticky podobnými nemeckými slovami vtip a bolesť, ktoré môžu byť v istom uhle pohľadu považované za opozitá. Zároveň táto dvojica aj čiastočne odzrkadľuje polaritu emócií, ktoré sa počas pandémie u mňa (alebo mojej mamy, ktorá bola predlohou pre tieto tváre) často striedali.

Posledný serigrafický pokus o výstup je reakciou na každodenné situácie v pandémii a čiastočne aj na moje nutkanie častejšie a dôkladnejšie si v tomto období umývať ruky.