Káble kreslím od jedného februárového rána v Senci.
Pri balení vecí na vlak ma zaujal spletenec nabíjačiek, gitarového komba a predlžovačky
v opačnom kúte izby. Okamžite som to musela načrtnúť (a šprintovať na vlak). Ceruzkovú štúdiu som dokončila až v prázdnom kupéčku a rozhodla sa, že v téme budem pokračovať.
Zapáčilo sa mi hľadať v chaose zmysel a ani ma tak nehnevalo keď som sa v guči káblov stratila piaty raz za sebou. Postupom času sa skice nakopili a po zaplnení skicára káblovými kompozíciami prišiel čas na väčšie rozmery. Moja káblová obsesia tak vyústila do trojice formátov.
Biela predlžovačka sa stala mojou modelkou a s nadšením som sledovala pokrivenú líniu jej izolovaného vodiča.