V bakalárskej práci vychádzam z mojej fascinácie nad ľudskou potrebou zlepšovať, vylepšovať, zdokonaľovať sa. Cez sci-fi optiku v dystopicko-utopickej budúcnosti veselého genetického inžinierstva sa snažím načrtnúť stratu identity a autentickosti. Vyprázdnenosť ľudského charakteru zapríčinenú úpenlivou snahou mať pod (zdanlivou) kontrolou svoj vzhľad a zdravie  – aj za cenu možnej genetickej katastrofy a humanitárneho vákua, pokrivenia vnímania reality a lámania hodnotových rebríčkov. K vyprázdňovaniu charakterov metaforicky slúžia aj niektoré materiálové postupy – vyrývanie do umelého linolea alebo leptanie kyselinou do plechu. 

Druhú polovicu práce, ktorá sa nezmestila sem (ale aj obrázky, ktoré som nenainštaloval na prieskum) nájdete tu: https://www.marcorapant.art/p671410708