„V tom veku človek blúdi. Akoby bol sám.

Ocitnutý na križovatke chtiac vyraziť. No kam?

Vidí všetko a nič. 

… “          -Augustín Š.

Na začiatku som (ne)hľadala moje osobné spomienky alebo osobné fotografie z detstva, pretože som našla spomienky zachytené niekým, skryté na pôjde. Niekým, kto mal srdce v nebi a teraz ho tam už má – naozaj. Niekým, kto naplno miloval to, čo robil, žil a tých, ktorí boli jeho srdcu blízki.      

Fotografie, s ktorými pracujem sú originály s dokonalým prístupom zachytenia momentu. Nie vždy a všetky fotografie sú dokonalé, ale práve v tej nedokonalosti som nachádzala tú pravú dokonalosť. (Ne)dokonalosť lásky a krásy. Akoby nanovo som z nich vyrezávala nové fragmenty (vrámci procesu a hľadania cesty transformácie fotografie do šperku), ktoré sa mi stali osobnou výpoveďou a istým stotožnením sa so spomienkou. Pracovala som tu nie len s jeho spomienkami, ktoré si vytváral cestou fotografie, ale aj so spomienkami, o ktorých sme sa rozprávali doma s mojou rodinou. Hlboký, intenzívny, krásny, radostný a zároveň veľmi inšpiratívny čas, ktorý sme pri tom strávili… Nezabúdajúc na to, že skutočnosťou je, že tu medzi nami nieje, – ale istým spôsobom je tu veľmi prítomný. Svojím životom neživotom dokáže meniť životy tu a teraz. Menil, mení a bude meniť. 

V tejto sérií objektov / šperkov som použila nasledovné materiály: ručne vyrábaný papier, karbónový papier, ihla so zlatým očkom, hodvábna niť, hranicoll D3. 

Venované môjmu ujovi –

Augustínovi. (18)