Zásadnou inšpiráciou mojej práce sa stala báseň od Lawrenca Ferlinghetti – Obrazy zmiznutého sveta – „Svet je ohromné miesto kam sa narodiť…“
Vyjadruje pohľad na svet so všetkými emóciami. Nachádza sa v nej mnoho protikladov, ktorými je život obsiahnutý v každodenných situáciách. Ukazuje komplexný pohlaď na ľudský život. Vyjadruje, že život nie je trvalé, statické miesto. Je to dynamický proces, ktorý sa stále mení, vyvíja a my sa ho máme pokúsiť žiť so všetkým, čo k nemu patrí. Vo svojej podstate je život krásny, len sám človek si to komplikuje svojim konaním i keď na niektoré veci človek nemá žiaden dosah, pretože nie všetko dokážeme ovplyvniť a napriek tomu ho máme žiť najlepšie ako len vieme.
Mojím zámerom bolo zobraziť oblaky, ktoré sú symbolom zmeny, nestálosti a predovšetkým pominuteľnosti života a životných situácií. Skrz oblaky si snažím vytvárať svoj subjektívny svet. Zobrazujem daný prežitok okamihu, v ktorom sa nachádzam. Nechávam voľne plynúť tok myšlienok, čerpám z vlastných skúseností, ktoré sa mi doposiaľ udiali. Nechávam sa ovplyvniť zmenami, ktoré prichádzajú. Pochybujem, mením, vytváram, budujem, hromadím, cítim. Nechávam voľne plynúť emócie, ktoré sprevádzajú každú myšlienku.