Počiatky tohto projektu vychádzali z pocitu, že všetky dni sú rovnaké, nič nové sa nedeje, nič nové neprichádza, bola to len prázdnota z neinšpirácie. Pocit, že každý deň repetitívne robím stále to isté. Bola to obmedzenosť priestoru, materiálu, inšpirácie. Preto som si začala všímať prostredie, izbu, v ktorej sa najčastejšie nachádzam posledné mesiace. Snažila som sa zaznamenať predmety dennej spotreby, ktoré používam každý deň ako napríklad nožík, vidlička, pohár, hubku na riad a pod. Tieto predmety som využila na zobrazenie nejakého gesta, rýchleho záznamu ako reakcia na každodenný stereotyp. Kompozície dopĺňam o farebné plochy, ktorými sa snažím vymedziť priestor, v ktorom sa jednotlivé banálne veci nachádzajú.