
Tento semester som sa snažil najvernejšie vyjadriť svoje pocity a obrazy ktoré vidím vo svojej mysli- kde ich deformujem do farebných plôch. Inak povedané- “zahryzol som sa do farebnosti”. Maliarsky/ Farebne riešim priestor, pocity, hudbu, ale aj konkretnosti- postavy, veci… sustredil som sa na farebnosť malieb.
Zistil som, že robiť umenie neznamená čakať na “múzu”. Lebo, múza môže príst aj nemusí. Umenie treba brať ako každú inú prácu. ráno o osmej- deviatej prísť odrobiť si svoje a o nejakej 3-4tej- padla. Myslím si, že len takto sa dajú dosiahnuť ako tak kvalitné výsledky. Ved maliarstvo bolo cechovou záležitosťou, malo svojich učnov a majstrov. A fungovalo to vtedy, tak prečo by to nefungovalo aj dnes?
Čo sa týka tém, sú rôzne. Každopádne ma zaujala téma, ľudskej radosti, bezprostrednosti a samotnej ľudskosti ako takej. Momenty keď sa človek stretá v spoločnosti, pri akciách, tam vznikajú rôzne situácie, pocity, sympatie, antipatie a pod. a predsa- ved človek je tvor spoločenský. a práve tá “nahá ludskosť, bez pretvárky ma zaujala. Možno aj taká určitá komornosť samotného výjavu- preto tá perspektíva a architektúra.
Mám potrebu sa vyjadrit ku kiborgovi… čítal som jednu sci fi knihu, kde autor vykresluje svet v zaujímavom kontexte. Hovorí o ľudskom pokolení ktoré príde na to, ako spravit ľudské telo nesmrtelným. A to tak, že tá časť ľudského tela ktorá zlyhá, sa nahradí mechanickou/ biomechanickou. Je tu len jedna chyba- ako sa postupne nahrádza celé telo kovovými častami tak sa umrtvujú zmysly, nervové zakončenia, cit a pod. a to spôsobí že vznikne nevraživosť, zrušia sa zákony o ochrane ľudského života a jedinca ako takého. Svet bude všade a stále vo vojne. Zabíjanie je na dennom poriadku. Vyhráva ten, ktorý bude mat lepšiu mechanickú výbavu. Duša bude nedostatkový tovar. Bude objavených dalších 8 mimoplanetárnych civilizácií… Ako som sa začítal, tak som sa až zľakol ako to je všetko aktuálne, mal som potrebu sa k tomu vyjadrit.
Z toho vyplíva že nesmieme si nechat zobrať cit a úctu jeden k druhému, práve naopak toto treba živiť v sebe ešte kým je čas. Podľa mna, možno nebudeme robotmi, ale ten medziludský cit sa citelne vytráca zo spoločnoti.
rastislav.hlocky@hlocky.sk
0948866181
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce
Tento semester som sa snažil najvernejšie vyjadriť svoje pocity a obrazy ktoré vidím vo svojej mysli- kde ich deformujem do farebných plôch. Inak povedané- “zahryzol som sa do farebnosti”. Maliarsky/ Farebne riešim priestor, pocity, hudbu, ale aj konkretnosti- postavy, veci… sustredil som sa na farebnosť malieb.
Zistil som, že robiť umenie neznamená čakať na “múzu”. Lebo, múza môže príst aj nemusí. Umenie treba brať ako každú inú prácu. ráno o osmej- deviatej prísť odrobiť si svoje a o nejakej 3-4tej- padla. Myslím si, že len takto sa dajú dosiahnuť ako tak kvalitné výsledky. Ved maliarstvo bolo cechovou záležitosťou, malo svojich učnov a majstrov. A fungovalo to vtedy, tak prečo by to nefungovalo aj dnes?
Čo sa týka tém, sú rôzne. Každopádne ma zaujala téma, ľudskej radosti, bezprostrednosti a samotnej ľudskosti ako takej. Momenty keď sa človek stretá v spoločnosti, pri akciách, tam vznikajú rôzne situácie, pocity, sympatie, antipatie a pod. a predsa- ved človek je tvor spoločenský. a práve tá “nahá ludskosť, bez pretvárky ma zaujala. Možno aj taká určitá komornosť samotného výjavu- preto tá perspektíva a architektúra.
Mám potrebu sa vyjadrit ku kiborgovi… čítal som jednu sci fi knihu, kde autor vykresluje svet v zaujímavom kontexte. Hovorí o ľudskom pokolení ktoré príde na to, ako spravit ľudské telo nesmrtelným. A to tak, že tá časť ľudského tela ktorá zlyhá, sa nahradí mechanickou/ biomechanickou. Je tu len jedna chyba- ako sa postupne nahrádza celé telo kovovými častami tak sa umrtvujú zmysly, nervové zakončenia, cit a pod. a to spôsobí že vznikne nevraživosť, zrušia sa zákony o ochrane ľudského života a jedinca ako takého. Svet bude všade a stále vo vojne. Zabíjanie je na dennom poriadku. Vyhráva ten, ktorý bude mat lepšiu mechanickú výbavu. Duša bude nedostatkový tovar. Bude objavených dalších 8 mimoplanetárnych civilizácií… Ako som sa začítal, tak som sa až zľakol ako to je všetko aktuálne, mal som potrebu sa k tomu vyjadrit.
Z toho vyplíva že nesmieme si nechat zobrať cit a úctu jeden k druhému, práve naopak toto treba živiť v sebe ešte kým je čas. Podľa mna, možno nebudeme robotmi, ale ten medziludský cit sa citelne vytráca zo spoločnoti.
rastislav.hlocky@hlocky.sk
0948866181
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Tento semester som sa snažil najvernejšie vyjadriť svoje pocity a obrazy ktoré vidím vo svojej mysli- kde ich deformujem do farebných plôch. Inak povedané- “zahryzol som sa do farebnosti”. Maliarsky/ Farebne riešim priestor, pocity, hudbu, ale aj konkretnosti- postavy, veci… sustredil som sa na farebnosť malieb.
Zistil som, že robiť umenie neznamená čakať na “múzu”. Lebo, múza môže príst aj nemusí. Umenie treba brať ako každú inú prácu. ráno o osmej- deviatej prísť odrobiť si svoje a o nejakej 3-4tej- padla. Myslím si, že len takto sa dajú dosiahnuť ako tak kvalitné výsledky. Ved maliarstvo bolo cechovou záležitosťou, malo svojich učnov a majstrov. A fungovalo to vtedy, tak prečo by to nefungovalo aj dnes?
Čo sa týka tém, sú rôzne. Každopádne ma zaujala téma, ľudskej radosti, bezprostrednosti a samotnej ľudskosti ako takej. Momenty keď sa človek stretá v spoločnosti, pri akciách, tam vznikajú rôzne situácie, pocity, sympatie, antipatie a pod. a predsa- ved človek je tvor spoločenský. a práve tá “nahá ludskosť, bez pretvárky ma zaujala. Možno aj taká určitá komornosť samotného výjavu- preto tá perspektíva a architektúra.
Mám potrebu sa vyjadrit ku kiborgovi… čítal som jednu sci fi knihu, kde autor vykresluje svet v zaujímavom kontexte. Hovorí o ľudskom pokolení ktoré príde na to, ako spravit ľudské telo nesmrtelným. A to tak, že tá časť ľudského tela ktorá zlyhá, sa nahradí mechanickou/ biomechanickou. Je tu len jedna chyba- ako sa postupne nahrádza celé telo kovovými častami tak sa umrtvujú zmysly, nervové zakončenia, cit a pod. a to spôsobí že vznikne nevraživosť, zrušia sa zákony o ochrane ľudského života a jedinca ako takého. Svet bude všade a stále vo vojne. Zabíjanie je na dennom poriadku. Vyhráva ten, ktorý bude mat lepšiu mechanickú výbavu. Duša bude nedostatkový tovar. Bude objavených dalších 8 mimoplanetárnych civilizácií… Ako som sa začítal, tak som sa až zľakol ako to je všetko aktuálne, mal som potrebu sa k tomu vyjadrit.
Z toho vyplíva že nesmieme si nechat zobrať cit a úctu jeden k druhému, práve naopak toto treba živiť v sebe ešte kým je čas. Podľa mna, možno nebudeme robotmi, ale ten medziludský cit sa citelne vytráca zo spoločnoti.
rastislav.hlocky@hlocky.sk
0948866181
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia