V poslednom semestri som začala experimentovať s vyprázdňovaním kompozície a gestom. Pokúšam sa narafičiť podobný princíp, ako v kresbe, so skromnejším maliarskym zásahom. Dostala som sa postupne k veľmi radikálnej syntéze vo vyobrazovaní figúry. Snažím sa zamerať len na konkrétne segmenty, pripadne voľnou rukou v geste vystihnúť dynamiku tela. Čo sa týka námetov, povedala by som, že sa jedna skôr o akúsi denníkovú výpoveď z posledného obdobia. V tomto cykle pracujem vo viacerých rovinách. Stále sa točím okolo somatickosti a pozorovania vývinu sekundárnych pohlavných znakov, ale taktiež skúmam aj tie vnútorne alebo najpovrchovejšie atribúty, ktoré súvisia ako s psychológiou, tak so sociálnym hľadiskom. Prostredníctvom symbolu alegorizujem situácie alebo naratívy, ktoré sa týkajú trans skúsenosti, či už v zovšeobecnenej alebo osobnej rovine. V porovnaní s mojou dosavadnou tvorbou, kde vždy dominovala akási melancholická, ponurá tendencia/atmosféra, snažím sa prostredníctvom priam banálnych alegorických symbolov odľahčiť túto tenziu a vystihnúť v tom skutočnejšiu podstatu, skrz odosobnenejšiu optiku. Pokúšam sa zachytiť akúsi dievčenskosť, naivitu v mienke, pubertálnosť v prežívaní, ktorá súvisí s novotou osvojeného statusu. taktiež v úrovni materiálovej, kde experimentujem s plátnom ako s osobitným symbolom zachycujem akoby tú najpovrchovejšiu a zároveň najčerstvejšiu vrstvu mojej osobnosti/identity, ktorá priamo súvisí s mojou sociálnou tranzíciou. Čo ma motivovalo implementovať tuto úroveň do tohto cyklu, keď hovorím o najpovrchovejšej a najpovrchnejšej vrstve, bolo precitnutie, že je to atribút, ktorý determinuje vývoj všetkých okolnosti súvisiacich s mojim životom. V koncepčnom uvažovaní s tým taktiež súvisí segmentovanie jednotlivých časti tela vo figurálnych motívoch, teda upriamujem pozornosť na určite časti, ktoré, aj keď sa jedna o detaily, menia celu situáciu ohľadne sociálnej percepcie indivídua.