,,Každé oplodnené vajíčko je rekapitulácia kozmickej manifestácie, momentu, kedy sa svet stáva svetom.” – to bola sprevádzajúca myšlienka projektu Renaissance of the Egg, ktorý je vstupom do témy zrodu.

Z psychológie vieme, že to, ako sa matka počas tehotenstva cíti, priamo ovplyvňuje vývin dieťaťa. Tak isto sa potvrdilo, že priebeh pôrodu a zážitok, ktorý si z neho dieťa odnesie, definuje jeho nasledujúci život. Mnoho ľudí dnes odmieta mať deti a túto tému vnímajú negatívne, ženy sa jej mnohokrát boja a bezdetné rodiny sú prezentované ako ekologicky mysliace. V rozhovoroch s okolím som sa ocitla takmer sama v názore, že zrodenie je krásny a jedinečný moment, hodný patričnej pozornosti a láskavého prístupu. O to viac na mieste bolo začať rešerš tejto témy, ktorá pre mňa z nepochopiteľných dôvodov má dnes takú zlú povesť.

Hlavným objektom fascinácie je v projekte vajce, ktoré zrod symbolizuje. Je zároveň odkazom na jeho mytologické chápanie, kde opakovane vystupuje ako symbol počiatku sveta či vesmíru, symbol obnovy cyklu prírody, znovuzrodenia, vnútromaternicového života, alebo všetkého “nevyliahnutého” potenciálu. Ten som skúmala v predchádzajúcej sérií s názvom Another A. 

Použitím symbolu vajca v rôznych podobách, momentoch či scénach, na autorských fotografiách v kombinácií s apropriáciami diel umelcov ako je Leonardo Da Vinci, René Magritte, Agnes Martin, Hieronymus Bosch, Henri Matisse a ďalší, ktorých taktiež vajce, či jeho symbolika inšpirovala, prepája v projekte dnešok s časom, kedy symbolika vajca bola živá. Opakované použitie jedného symbolu v rôznych podobách dáva divákom možnosť vidieť ho z novej perspektívy, ako fascinujúci objekt. V kontexte so symbolickými obrazmi prírody či sveta zvierat ho uvádza do širšieho kontextu, vďaka čomu je možné prežiť vlastné asociácie a zároveň premýšľať nad svojím postavením a vnímaním zrodu, či jeho prehodnotením, čo je v projekte kľúčový moment.

Súčasťou inštalácie je textília s fotografiou vajca, ktorá veľkosťou a spôsobom nasvietenia zdôrazňuje jeho symboliku ako momentu počiatku života, a jeho dôležitosť v našom živote. Treťou a zároveň poslednou časťou je videoprojekcia. Scéna bola natočená na 16mm kameru, ktorá svojím charakterom zosobňuje podstatu zrodu, ktorou je pohyb a dych. V knihe Being in contact – Encountering the bare body, autorka Mariella Greil hovorí: ,,Je to dych, ktorý oživuje telo. Dych je ingrediencia, ktorá formuje pohyb vo vlnách expanzie a zmrštenia.” Táto myšlienka úzko prepája podstatu narodenia nového života, ktorému predchádza séria expanzií a stiahnutí, pôrodných kontrakcí, a sústredeného dýchania počas tejto doby.

Práve dych a kontrakcia, boli inšpiráciou v spolupráci s performerkou Silviou Svitekovou, ktorá svojím pohybom voľne znázorňovala prerod hmoty na formu, jednoducho, proces zrodu nového života. Spôsob natáčania a strihu nebol upravovaný a pohyb vopred plánovaný, pre čo najautentickejšie zobrazenie a vyzdvihnutie divokej podstaty procesu zrodenia.

Cieľom projektu je poukázať na dôležitosť nášho postavenia a prístupu k momentu zrodenia. Cez jednoduchý symbol vajca-ktoré nemá rasu, pohlavie ani vierovyznanie- a stojí na úplnom počiatku, je možné pochopiť problematiku a zároveň je dnes vajce samé aj odpoveďou na otázku, odkiaľ plynú a ako možno vyriešiť aspoň časť našich dnešných problémov.