Tento semester som vrámci zadania “transformácia dát” pracoval na kóde, ktorý detekuje parametre .jpeg obrázkov a transformuje ich na vstupné parametre pre generátor hudby. Kód som písal v programovacom jazyku Processing a mal 4 hlavné fázy.

• V prvej som vytvoril jednoduchý program ktorý prečítal jeden pixel z obrázku a vyplul jeho H,S,B hodnoty teda Hue (Odtieň), Saturation (Sýtosť) a Brightness (Jas).

• Týchto parametrov som sa rozhodol držať a v ďaľšej fáze som program nechal prečítať každý jeden pixel obrázku a následne vypluť priemernú hodnotu H,S,B celého obrázku. Tu sa však vyskytol problém a to taký že spriemerovanie hodnôt spôsobuje stratu veľmi vela dát- a teda priam čokoľvek čo konkrétny obrázok robí obrázkom. 

• V tretej fáze som teda kúsok znížil ambície a namiesto komplexných obrázkov som začal pracovať s farbami. Zakomponoval som do svojho programu knižnicu Minim, ktorá mi umožnila priamo v kóde generovať pomocou jednoduchého signálu zvuk. Tu som začal cítiť moje silné nedostatky v hudobnej teórií a hlavne v samotnom programovaní, no už som zašiel príliš ďaleko na to aby som sa otočil.

• Inšpirovaný Sonochromatickou stupnicou Neila Harbissona som sfinalizoval princíp transformácie parametrov a to nasledovne;
1. Odtieň- Tónina/Kľúč,
2. Sýtosť- Stupnica(Dur/Mol)
3. Jas- Tempo
Týchto pravidiel sa potom držali tri generátory zvuku. Jeden na basové tóny, jeden na triády (veľmi jednoduché akordy), a jeden na melódiu, ktorá je o oktávu vyššie ako triády- aby dobre vynikla. Kód som ako tak sfinalizoval a pustil som sa do výstupu.

K nemu som potreboval nejaký dataset (farieb), čo má hlavu aj pätu. Rozhodol som sa pre farby roka, ktoré od roku 2000 vyberá spoločnosť Pantone. Prehnal som cez môj program posledných 10 rokov a teda som vytvoril akúsi symfóniu poslednej dekády. Nemajte však veľké očakávania, štruktúra generovaných skladieb ostáva rovnaká a použitý hudobný nástroj celej hudbe pridáva akýsi 8-bitový Super Mario 80. roky feeling. 
Prajem príjmené pozoro-počúvanie.