Návrh je priestorovým vyjadrením, manifestáciou umocnených kvalít zanedbaného Petržalského brehu Dunaja, ktorý sme prehlásili vágnym terénom.

Terrain vague, v preklade doslova „Prázdny / voľný pozemok“, vágny terén, je pomenovanie bezprogramového, nejasného priestoru v meste. Sú to medzery, uprostred mesta, uprostred človekom kultivovanej krajiny, na ktoré v istom okamihu prestal človek pôsobiť, a boli človekom opustené alebo zabudnuté.

Je nutné tieto prázdna zaplniť znovu programom? Sú tieto miesta vôbec prázdne? Tieto miesta si po opustení alebo zabudnutí začnú žiť svojim vlastným životom, životom po človeku, nastolí sa v nich nové, prírodné usporiadanie, rozkladajúce, postupne prekrývajúce a prepisujúce to pôvodné. Stáva sa z nich post-antropocénna, tretia krajina. A keď do nej človek následne vstúpi, nevstupuje už ako tvorca, ale ako divák, návštevník.

Budeme hľadať spôsoby ako sa vysporiadať s takýmto neantropocentrickým miestom v meste.

Je vágny terén len ihriskom pre vznik prvej krajiny s developerským (top-down) prístupom? Je to priestor pre rozkvet druhej, (bottom-up) krajiny ktorá emergentne, dynamicky zareaguje na naplnenie aktuálnej potreby mesta a jeho obyvateľov?

Alebo sa dá tento stav považovať za validný, permanentný a autonómny a ktorý by mal byť rovnako rešpektovaný?

V tomto scenári vágny terén ponechávame, zachovávame, a prehlasujeme za permanentne opustený. Pred jeho opätovným nárokovaním človeka ho chráni jeho fyzická manifestácia. Používa jazyk a prvky ľudského terénu, no aplikované v logike terénu vágneho, replikujúca existujúce štruktúry nájdené na území.

Vytýčené územie slúži ako médium na presun a premiešavanie rôznych návštevníkov územia, nie je ani ľudským ani prírodným teritóriom, je teritóriom novým, vágnym, chaotickým a  dobrovoľne ponechaný pokračovaniu chaosu, ponechaný napospas prírodným a alternatívnym ľudským aktivitám.