Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE • Michaela Krpalová

Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE

V rôznych atraktívnych lokalitách mesta vznikajú uzavreté, nepriepustné ulice a enklávy a ak sa vo veľkej miere rozširujú a koncentrujú, prispievajú k nesúdržnosti mesta ako celku. Ako vidíte na mape, minulý semester sa niesol v duchu mapovania rozsiahlosti tohto fenoménu ako aj v duchu analýzy ich vnútorných princípov. Vznik takýchto exkluzívnych lokalít je spojený práve so stratégiou vymedzovania sa voči mestu bariérami – plotmi, závorami, bezpečnostnými službami.
Takéto štruktúry sú spravidla homogénne, a tvoria sa tak husté rezidenčné ostrovy uprostred mesta. Ich princípy sú v zásade primitívne. Domy sa prirodzene stavajú po hranice maximálnej zastavanej plochy (a často až za ne, rôznymi upgrademi). Tieto susedstvá sú navzájom indiferentné, ich „komunitnosť“ začína závorou súkromnej cesty a končí bránou vysokého plotu. Susedov spája len spoločné napojenie na súkromnú cestu.
Sú to uzatvorené, závislé enklávy ktoré sa navyše vo svojom vnútri ďalej uzatvárajú voči svojim susedom. Najväčšie bariéry sa vytičujú so susedmi a spoločnou cestou, prechádzka po takomto susedstve je často sledovaná bezpečnostnými kamerami, sprevádzaná s pocitom nepatričnosti na území. Všetky služby a vybavenosť pre obyvateľov s pravidla sídlia za závorami, v zbytku mesta.
Analýzou takýchto lokalít vznikol tento semester projekt, ktorý simuluje pravidlá, na základe ktorých dané rezidenčné štruktúry vznikajú.
Jedným z takýchto prípadov, je aj prípad územia s názvom Stráže. Podobne ako aj ostatné zmapované prípady, výstavba vilovej štvrte a zásadná zmena v programe nastala okolo roku 2000. Počas dvadsiatich rokov sa vinohrady premenili na exkluzívnu, súkromnú, štvrť, ktorá sa naďalej rozrastá. Vytyčujú sa nové ploty, a hranice budúcich pozemkov. Enkláva sa rozširuje a uzatvára. Ak tento trend bude pretrvávať a rovnakým tempom a rovnakými princípmi sa obsadí aj zvyšné územie, nastane v roku 2030 situácia, keď sa z tejto lokality stane už značne zastavané územie. V súčasnosti len veľmi ťažko z pozície architektov vývoj situácie takýchto lokalít ovplyvníme alebo zvrátime.
V mojom projekte preto radšej skúmam scenáre, sériu návrhov zmien pravidiel územného plánu, pravidiel ďalšej výstavby a prevádzky takýchto území. Pomocou nástrojov územného plánovania je možné ovplyvniť charakter obytných zón v meste. Práve jeho nastavenie umožňuje takéto rezidenčné separácie. Konkretizáciou plánu však môže prispievať k vyrovnávaniu a regulácií takýchto tendencií.
Súčasné regulácie územného plánu generujú práve homogénnu štruktúru, ktorá je nepriateľská voči pohybu človeka. Skrátka sa maximalizuje územie, ktoré je súkromné, každého jednotlivého suseda, ktorý príde autom priamo až k svojmu domu. Nevytvárajú sa tak príležitosti pre tvorbu verejného a zdieľaného priestoru, teda minimalizuje sa pravdepodobnosť stretnúť svojho suseda. Zelenou vidíte priestory úplne verejné, žltou priestory lokálne zdieľané a červenou súkromné.
Do môjho algoritmu ktorým simulujem tieto štruktúry preto postupne pridávam pravidlá, ktoré upravujú program úžitkových plôch územia. Vytvára tým príležitosti pre rozšírenie chodníkov, spoločných zelených plôch,
oblasti, ktoré majú väčší potenciál pre prepájanie väzieb medzi susedmi na lokálnej úrovni.

Tieto princípy som aplikovala aj na pôvodné sledované územie Strážnej ulice. Výsledkom môjho semestra som však nenašla jednoznačnú stratégiu, akou by sa jednoducho takéto uzavreté územie plné bariér pretransformovalo na otvorenú, živú a komunitnú ulicu. Prísť s takým záverom mi prišlo celkom naivné, keďže ťažisko problému nie je podľa mňa ani tak architektonické ako sociologické. Existujúce územie je v súkromnom vlastníctve, už obsadené
Mojim výsledkom je skôr, teda, generátor, hračka pre vizualizáciu zmien ktoré majú dosah na územie z pozície lokálneho susedstva. Hračka, ktorá má potenciál vyrásť do nástroja územného plánovania, ktorá by vizualizovala, štruktúru, ktorá môže vznikať na základe takýchto top-down pravidiel. Môj nástroj získava svoje vstupy z top-down pravidiel, ale manifestuje ich v lokálnych vzťahoch v mierke sused-sused.

Share on facebook
Zdieľať

Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE • Michaela Krpalová

Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE

V rôznych atraktívnych lokalitách mesta vznikajú uzavreté, nepriepustné ulice a enklávy a ak sa vo veľkej miere rozširujú a koncentrujú, prispievajú k nesúdržnosti mesta ako celku. Ako vidíte na mape, minulý semester sa niesol v duchu mapovania rozsiahlosti tohto fenoménu ako aj v duchu analýzy ich vnútorných princípov. Vznik takýchto exkluzívnych lokalít je spojený práve so stratégiou vymedzovania sa voči mestu bariérami – plotmi, závorami, bezpečnostnými službami.
Takéto štruktúry sú spravidla homogénne, a tvoria sa tak husté rezidenčné ostrovy uprostred mesta. Ich princípy sú v zásade primitívne. Domy sa prirodzene stavajú po hranice maximálnej zastavanej plochy (a často až za ne, rôznymi upgrademi). Tieto susedstvá sú navzájom indiferentné, ich „komunitnosť“ začína závorou súkromnej cesty a končí bránou vysokého plotu. Susedov spája len spoločné napojenie na súkromnú cestu.
Sú to uzatvorené, závislé enklávy ktoré sa navyše vo svojom vnútri ďalej uzatvárajú voči svojim susedom. Najväčšie bariéry sa vytičujú so susedmi a spoločnou cestou, prechádzka po takomto susedstve je často sledovaná bezpečnostnými kamerami, sprevádzaná s pocitom nepatričnosti na území. Všetky služby a vybavenosť pre obyvateľov s pravidla sídlia za závorami, v zbytku mesta.
Analýzou takýchto lokalít vznikol tento semester projekt, ktorý simuluje pravidlá, na základe ktorých dané rezidenčné štruktúry vznikajú.
Jedným z takýchto prípadov, je aj prípad územia s názvom Stráže. Podobne ako aj ostatné zmapované prípady, výstavba vilovej štvrte a zásadná zmena v programe nastala okolo roku 2000. Počas dvadsiatich rokov sa vinohrady premenili na exkluzívnu, súkromnú, štvrť, ktorá sa naďalej rozrastá. Vytyčujú sa nové ploty, a hranice budúcich pozemkov. Enkláva sa rozširuje a uzatvára. Ak tento trend bude pretrvávať a rovnakým tempom a rovnakými princípmi sa obsadí aj zvyšné územie, nastane v roku 2030 situácia, keď sa z tejto lokality stane už značne zastavané územie. V súčasnosti len veľmi ťažko z pozície architektov vývoj situácie takýchto lokalít ovplyvníme alebo zvrátime.
V mojom projekte preto radšej skúmam scenáre, sériu návrhov zmien pravidiel územného plánu, pravidiel ďalšej výstavby a prevádzky takýchto území. Pomocou nástrojov územného plánovania je možné ovplyvniť charakter obytných zón v meste. Práve jeho nastavenie umožňuje takéto rezidenčné separácie. Konkretizáciou plánu však môže prispievať k vyrovnávaniu a regulácií takýchto tendencií.
Súčasné regulácie územného plánu generujú práve homogénnu štruktúru, ktorá je nepriateľská voči pohybu človeka. Skrátka sa maximalizuje územie, ktoré je súkromné, každého jednotlivého suseda, ktorý príde autom priamo až k svojmu domu. Nevytvárajú sa tak príležitosti pre tvorbu verejného a zdieľaného priestoru, teda minimalizuje sa pravdepodobnosť stretnúť svojho suseda. Zelenou vidíte priestory úplne verejné, žltou priestory lokálne zdieľané a červenou súkromné.
Do môjho algoritmu ktorým simulujem tieto štruktúry preto postupne pridávam pravidlá, ktoré upravujú program úžitkových plôch územia. Vytvára tým príležitosti pre rozšírenie chodníkov, spoločných zelených plôch,
oblasti, ktoré majú väčší potenciál pre prepájanie väzieb medzi susedmi na lokálnej úrovni.

Tieto princípy som aplikovala aj na pôvodné sledované územie Strážnej ulice. Výsledkom môjho semestra som však nenašla jednoznačnú stratégiu, akou by sa jednoducho takéto uzavreté územie plné bariér pretransformovalo na otvorenú, živú a komunitnú ulicu. Prísť s takým záverom mi prišlo celkom naivné, keďže ťažisko problému nie je podľa mňa ani tak architektonické ako sociologické. Existujúce územie je v súkromnom vlastníctve, už obsadené
Mojim výsledkom je skôr, teda, generátor, hračka pre vizualizáciu zmien ktoré majú dosah na územie z pozície lokálneho susedstva. Hračka, ktorá má potenciál vyrásť do nástroja územného plánovania, ktorá by vizualizovala, štruktúru, ktorá môže vznikať na základe takýchto top-down pravidiel. Môj nástroj získava svoje vstupy z top-down pravidiel, ale manifestuje ich v lokálnych vzťahoch v mierke sused-sused.

Share on facebook
Zdieľať

Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE • Michaela Krpalová

Rezidenčné SEPARÁCIE | Rezidenčné SIMULÁCIE

V rôznych atraktívnych lokalitách mesta vznikajú uzavreté, nepriepustné ulice a enklávy a ak sa vo veľkej miere rozširujú a koncentrujú, prispievajú k nesúdržnosti mesta ako celku. Ako vidíte na mape, minulý semester sa niesol v duchu mapovania rozsiahlosti tohto fenoménu ako aj v duchu analýzy ich vnútorných princípov. Vznik takýchto exkluzívnych lokalít je spojený práve so stratégiou vymedzovania sa voči mestu bariérami – plotmi, závorami, bezpečnostnými službami.
Takéto štruktúry sú spravidla homogénne, a tvoria sa tak husté rezidenčné ostrovy uprostred mesta. Ich princípy sú v zásade primitívne. Domy sa prirodzene stavajú po hranice maximálnej zastavanej plochy (a často až za ne, rôznymi upgrademi). Tieto susedstvá sú navzájom indiferentné, ich „komunitnosť“ začína závorou súkromnej cesty a končí bránou vysokého plotu. Susedov spája len spoločné napojenie na súkromnú cestu.
Sú to uzatvorené, závislé enklávy ktoré sa navyše vo svojom vnútri ďalej uzatvárajú voči svojim susedom. Najväčšie bariéry sa vytičujú so susedmi a spoločnou cestou, prechádzka po takomto susedstve je často sledovaná bezpečnostnými kamerami, sprevádzaná s pocitom nepatričnosti na území. Všetky služby a vybavenosť pre obyvateľov s pravidla sídlia za závorami, v zbytku mesta.
Analýzou takýchto lokalít vznikol tento semester projekt, ktorý simuluje pravidlá, na základe ktorých dané rezidenčné štruktúry vznikajú.
Jedným z takýchto prípadov, je aj prípad územia s názvom Stráže. Podobne ako aj ostatné zmapované prípady, výstavba vilovej štvrte a zásadná zmena v programe nastala okolo roku 2000. Počas dvadsiatich rokov sa vinohrady premenili na exkluzívnu, súkromnú, štvrť, ktorá sa naďalej rozrastá. Vytyčujú sa nové ploty, a hranice budúcich pozemkov. Enkláva sa rozširuje a uzatvára. Ak tento trend bude pretrvávať a rovnakým tempom a rovnakými princípmi sa obsadí aj zvyšné územie, nastane v roku 2030 situácia, keď sa z tejto lokality stane už značne zastavané územie. V súčasnosti len veľmi ťažko z pozície architektov vývoj situácie takýchto lokalít ovplyvníme alebo zvrátime.
V mojom projekte preto radšej skúmam scenáre, sériu návrhov zmien pravidiel územného plánu, pravidiel ďalšej výstavby a prevádzky takýchto území. Pomocou nástrojov územného plánovania je možné ovplyvniť charakter obytných zón v meste. Práve jeho nastavenie umožňuje takéto rezidenčné separácie. Konkretizáciou plánu však môže prispievať k vyrovnávaniu a regulácií takýchto tendencií.
Súčasné regulácie územného plánu generujú práve homogénnu štruktúru, ktorá je nepriateľská voči pohybu človeka. Skrátka sa maximalizuje územie, ktoré je súkromné, každého jednotlivého suseda, ktorý príde autom priamo až k svojmu domu. Nevytvárajú sa tak príležitosti pre tvorbu verejného a zdieľaného priestoru, teda minimalizuje sa pravdepodobnosť stretnúť svojho suseda. Zelenou vidíte priestory úplne verejné, žltou priestory lokálne zdieľané a červenou súkromné.
Do môjho algoritmu ktorým simulujem tieto štruktúry preto postupne pridávam pravidlá, ktoré upravujú program úžitkových plôch územia. Vytvára tým príležitosti pre rozšírenie chodníkov, spoločných zelených plôch,
oblasti, ktoré majú väčší potenciál pre prepájanie väzieb medzi susedmi na lokálnej úrovni.

Tieto princípy som aplikovala aj na pôvodné sledované územie Strážnej ulice. Výsledkom môjho semestra som však nenašla jednoznačnú stratégiu, akou by sa jednoducho takéto uzavreté územie plné bariér pretransformovalo na otvorenú, živú a komunitnú ulicu. Prísť s takým záverom mi prišlo celkom naivné, keďže ťažisko problému nie je podľa mňa ani tak architektonické ako sociologické. Existujúce územie je v súkromnom vlastníctve, už obsadené
Mojim výsledkom je skôr, teda, generátor, hračka pre vizualizáciu zmien ktoré majú dosah na územie z pozície lokálneho susedstva. Hračka, ktorá má potenciál vyrásť do nástroja územného plánovania, ktorá by vizualizovala, štruktúru, ktorá môže vznikať na základe takýchto top-down pravidiel. Môj nástroj získava svoje vstupy z top-down pravidiel, ale manifestuje ich v lokálnych vzťahoch v mierke sused-sused.

Share on facebook
Zdieľať
Michaela-Krpalova_13-3df22564

Michaela Krpalová

michaela.krpalova@gmail.com

Michaela-Krpalova_13-3df22564

Michaela Krpalová

michaela.krpalova@gmail.com

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Architektonická tvorba

Ateliér

Ateliér Urbánne stratégie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Mgr.

Vedúci pedagógovia

Ing. arch. Jakub Kopec | Mgr. art. Danica Pišteková, ArtD.

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Architektonická tvorba

Ateliér

Ateliér Urbánne stratégie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Mgr.

Vedúci pedagógovia

Ing. arch. Jakub Kopec | Mgr. art. Danica Pišteková, ArtD.