Nájomné bývanie Košice

Podkladom pre semestrálny projekt bolo zadanie architektonickej súťaže na výstavbu nájomných bytov na ulici Jesenského 4 v Košiciach. Témou bolo skúmanie a definovanie rozhraní medzi verejným a súkromným, t.j. medzi mestom a bytom. Tieto rozhrania sa objavujú v bytovom dome na rôznych stupňoch a v rôznych mierkach. Paralelnou snahou bolo vytvorenie interiérových priestorov, ktoré majú vlastnú špecifickosť nevyplývajúcu priamo z funkcie a programu bývania; naopak, je nutné vymýšľať spôsoby, ako ich obývať.

Postup vytvárania bytového domu je inverzný voči štandardným spôsobom navrhovania. Namiesto bežného navrhovania zvnútra-von je navrhnutý zvonka-dnu, namiesto definovania exteriérových priestorov po navrhnutí hmoty sú exteriéry definované ako prvé, namiesto umiestňovania hmoty v prázdne pozemku sú umiestňované prázdna v hmote vypĺňajúcej pozemok. Počiatkom je definovanie dvorov (prázdnien) s rozličným charakterom a zároveň ich rozmiestnenie na pozemku. Hmota domu, ktorá ostáva po odobratí hmoty dvorov, tvorí úzke steny medzi nimi. Dvory sú definované svojím tvarom a veľkosťou, obsahom a otvorenosťou hranice medzi interiérom a exteriérom. Tieto hranice tvoria škálu od fasád, ktoré umožňujú iba prepúšťanie svetla, cez balkóny až po pavlače, ktoré slúžia na komunikáciu a prístup do bytov.

Ďalším krokom je vytvorenie miestností prislúchajúcich k dvorom. Podobne ako vo veľkej mierke boli z hmoty odoberané dvory ako obytné priestory, pričom okolo nich zostával priestor pre byty ako zázemie pre tieto dvory, tak v mierke bytu sú z hmoty odoberané jednotlivé miestnosti; zvyšok medzi nimi je zázemím pre byt. Každý dvor má definovaný vlastný typ miestností rozmiestnený po obvode; miestnosti sa odlišujú svojím formálnym charakterom.

Vzťah medzi miestnosťou a dvorom je definovaný cez pavlač (v prípade ak sa v dvore nachádza). Pavlač tvoria dve rozhrania – miestnosť/pavlač a dvor/pavlač; teda dvor aj miestnosť sa vzťahujú k pavlači. Tieto rozhrania sú problematizované rôznymi spôsobmi – špeciálnymi spôsobmi vertikálnej komunikácie medzi dvorom a pavlačou a rozrušovaním hranice medzi pavlačou a miestnosťami (pavlač sa vylieva do miestností alebo miestnosti obsadzujú pavlač).

Nakoniec vzniká byt ako kombinácia niekoľkých miestností tak, aby mal vzťah vždy aspoň s dvoma dvormi. Miestnosti navzájom interferujú, prepisujú sa, narážajú do seba. Vytvárajú špecifické priestorové zhluky. Každý byt na podlaží je jedinečný. Zvyškové priestory okolo definovaných miestností sú pre byt obsluhujúcimi priestormi.

V bytovom dome sa nachádza námestie s parterom, kde sa môžu konať malé trhy, úzka ulica umožňujúca kontakt susedov, dvor s malým jazierkom a mokraďou, dvor s kopcom, komunitný stupňovitý dvor okolo spoločného ohniska a malého pódia, dvor s predzáhradkami na pestovanie plodín, sad obklopený zimnou záhradou, prázdny tichý dvor a dvor so zachovanou divoko rastúcou zeleňou, ktorá sa v súčasnosti na pozemku nachádza.

Špecifickosť bytov je dosiahnutá nielen ich priestorovými vlastnosťami, ale aj vzťahom s rozličnými svetmi v dvoroch, ktoré sú extenziami bytov; v ktorých sa môže diať bývanie.

Dávid Nosko

1. roč.

Mgr.

Ateliér architektúry II

Architektonická tvorba

nosko.david@gmail.com

421908833635

Ďalšie príspevky študentky*ta

Dávid Nosko

,

práce je možné prihlásiť dodatočne na všetky prieskumy

🟢

Hľadáte niekoho alebo niečo?