Zadanie architektonickej súťaže na parkovací dom za katedrálou v Ostrave sa stalo podkladom pre semestrálny projekt. Zámerom bolo rešpektovanie kapacít, podmienok a obmedzení definovaných v zadaní a súbežné identifikovanie a riešenie vlastného architektonického problému. Projekt začal skúmaním charakteru typológie parkovacieho domu – vzťah uskladňovania áut, ich pohybu a pohybu chodcov. Pri štandardných riešeniach je priestor pre pešo sa pohybujúcich ľudí redukovaný na nevyhnutné minimum; iniciačným bodom projektu bolo tento priestor rozšíriť a vytvoriť paralelnú infraštruktúru určenú pre peších. Parametre požadované v zadaní takéto rozšírenie umožňovali.

Tieto nové priestory pre pohyb ľudí majú charakter umelej prírody – podobajú sa na jaskyne, sú redundantné a neefektívne v použití množstva materiálu, geometria ich povrchov je ovplyvnená náhodou. Prírodnosť štruktúr určuje nielen formu a priestor, ale aj spôsoby používania a pohybu. Podnecujú človeka k nemestskému správaniu sa, k aktívnej explorácii a interpretácii  priestorov, k vynachádzaniu spôsobov ich použitia, k vynaloženiu námahy pri pohybe z miesta na miesto.

Štruktúra parkovacieho domu sa skladá zo štandardného skeletového systému kontinuálnych parkovacích rámp a systému jaskýň. Jaskyne možno chápať ako zhrubnuté stĺpy/jadrá a dosky. Vytvárajú prepojený systém vertikálnych a horizontálnych ciest a čiastočne preberajú aj nosnú funkciu. Vertikálne jaskyne ústia na zvrásnenú strechu, ktorá je tiež umelou krajinou. Pohyb v jaskynných častiach umožňujú rebríky, konzoly, mostíky; diery v stenách dutín spájajú tieto priestory s priestormi parkoviska; ich vonkajší povrch je takisto možné použiť na pohyb a šplhanie vďaka otvorom v podlahe, ktoré ich obklopujú. Hranica pozemku zrezáva objemy jaskýň, vznikajú diery otvárajúce jaskyne verejnému mestskému priestoru. Budovu ohraničuje generická abstraktná fasáda. Strecha je tiež miestom, kde sa usádza burina a náletové dreviny; zachytená dažďová voda steká nadol jaskyňami; povrchy sú vystavené poveternostným vplyvom. Takto sa na umelej prírode vytvára ďalšia prírodná vrstva; je iniciačným bodom potenciálneho vzniku prírodno-umelej štruktúry.