
Zadanie architektonickej súťaže na parkovací dom za katedrálou v Ostrave sa stalo podkladom pre semestrálny projekt. Zámerom bolo rešpektovanie kapacít, podmienok a obmedzení definovaných v zadaní a súbežné identifikovanie a riešenie vlastného architektonického problému. Projekt začal skúmaním charakteru typológie parkovacieho domu – vzťah uskladňovania áut, ich pohybu a pohybu chodcov. Pri štandardných riešeniach je priestor pre pešo sa pohybujúcich ľudí redukovaný na nevyhnutné minimum; iniciačným bodom projektu bolo tento priestor rozšíriť a vytvoriť paralelnú infraštruktúru určenú pre peších. Parametre požadované v zadaní takéto rozšírenie umožňovali.
Tieto nové priestory pre pohyb ľudí majú charakter umelej prírody – podobajú sa na jaskyne, sú redundantné a neefektívne v použití množstva materiálu, geometria ich povrchov je ovplyvnená náhodou. Prírodnosť štruktúr určuje nielen formu a priestor, ale aj spôsoby používania a pohybu. Podnecujú človeka k nemestskému správaniu sa, k aktívnej explorácii a interpretácii priestorov, k vynachádzaniu spôsobov ich použitia, k vynaloženiu námahy pri pohybe z miesta na miesto.
Štruktúra parkovacieho domu sa skladá zo štandardného skeletového systému kontinuálnych parkovacích rámp a systému jaskýň. Jaskyne možno chápať ako zhrubnuté stĺpy/jadrá a dosky. Vytvárajú prepojený systém vertikálnych a horizontálnych ciest a čiastočne preberajú aj nosnú funkciu. Vertikálne jaskyne ústia na zvrásnenú strechu, ktorá je tiež umelou krajinou. Pohyb v jaskynných častiach umožňujú rebríky, konzoly, mostíky; diery v stenách dutín spájajú tieto priestory s priestormi parkoviska; ich vonkajší povrch je takisto možné použiť na pohyb a šplhanie vďaka otvorom v podlahe, ktoré ich obklopujú. Hranica pozemku zrezáva objemy jaskýň, vznikajú diery otvárajúce jaskyne verejnému mestskému priestoru. Budovu ohraničuje generická abstraktná fasáda. Strecha je tiež miestom, kde sa usádza burina a náletové dreviny; zachytená dažďová voda steká nadol jaskyňami; povrchy sú vystavené poveternostným vplyvom. Takto sa na umelej prírode vytvára ďalšia prírodná vrstva; je iniciačným bodom potenciálneho vzniku prírodno-umelej štruktúry.
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce
Zadanie architektonickej súťaže na parkovací dom za katedrálou v Ostrave sa stalo podkladom pre semestrálny projekt. Zámerom bolo rešpektovanie kapacít, podmienok a obmedzení definovaných v zadaní a súbežné identifikovanie a riešenie vlastného architektonického problému. Projekt začal skúmaním charakteru typológie parkovacieho domu – vzťah uskladňovania áut, ich pohybu a pohybu chodcov. Pri štandardných riešeniach je priestor pre pešo sa pohybujúcich ľudí redukovaný na nevyhnutné minimum; iniciačným bodom projektu bolo tento priestor rozšíriť a vytvoriť paralelnú infraštruktúru určenú pre peších. Parametre požadované v zadaní takéto rozšírenie umožňovali.
Tieto nové priestory pre pohyb ľudí majú charakter umelej prírody – podobajú sa na jaskyne, sú redundantné a neefektívne v použití množstva materiálu, geometria ich povrchov je ovplyvnená náhodou. Prírodnosť štruktúr určuje nielen formu a priestor, ale aj spôsoby používania a pohybu. Podnecujú človeka k nemestskému správaniu sa, k aktívnej explorácii a interpretácii priestorov, k vynachádzaniu spôsobov ich použitia, k vynaloženiu námahy pri pohybe z miesta na miesto.
Štruktúra parkovacieho domu sa skladá zo štandardného skeletového systému kontinuálnych parkovacích rámp a systému jaskýň. Jaskyne možno chápať ako zhrubnuté stĺpy/jadrá a dosky. Vytvárajú prepojený systém vertikálnych a horizontálnych ciest a čiastočne preberajú aj nosnú funkciu. Vertikálne jaskyne ústia na zvrásnenú strechu, ktorá je tiež umelou krajinou. Pohyb v jaskynných častiach umožňujú rebríky, konzoly, mostíky; diery v stenách dutín spájajú tieto priestory s priestormi parkoviska; ich vonkajší povrch je takisto možné použiť na pohyb a šplhanie vďaka otvorom v podlahe, ktoré ich obklopujú. Hranica pozemku zrezáva objemy jaskýň, vznikajú diery otvárajúce jaskyne verejnému mestskému priestoru. Budovu ohraničuje generická abstraktná fasáda. Strecha je tiež miestom, kde sa usádza burina a náletové dreviny; zachytená dažďová voda steká nadol jaskyňami; povrchy sú vystavené poveternostným vplyvom. Takto sa na umelej prírode vytvára ďalšia prírodná vrstva; je iniciačným bodom potenciálneho vzniku prírodno-umelej štruktúry.
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Zadanie architektonickej súťaže na parkovací dom za katedrálou v Ostrave sa stalo podkladom pre semestrálny projekt. Zámerom bolo rešpektovanie kapacít, podmienok a obmedzení definovaných v zadaní a súbežné identifikovanie a riešenie vlastného architektonického problému. Projekt začal skúmaním charakteru typológie parkovacieho domu – vzťah uskladňovania áut, ich pohybu a pohybu chodcov. Pri štandardných riešeniach je priestor pre pešo sa pohybujúcich ľudí redukovaný na nevyhnutné minimum; iniciačným bodom projektu bolo tento priestor rozšíriť a vytvoriť paralelnú infraštruktúru určenú pre peších. Parametre požadované v zadaní takéto rozšírenie umožňovali.
Tieto nové priestory pre pohyb ľudí majú charakter umelej prírody – podobajú sa na jaskyne, sú redundantné a neefektívne v použití množstva materiálu, geometria ich povrchov je ovplyvnená náhodou. Prírodnosť štruktúr určuje nielen formu a priestor, ale aj spôsoby používania a pohybu. Podnecujú človeka k nemestskému správaniu sa, k aktívnej explorácii a interpretácii priestorov, k vynachádzaniu spôsobov ich použitia, k vynaloženiu námahy pri pohybe z miesta na miesto.
Štruktúra parkovacieho domu sa skladá zo štandardného skeletového systému kontinuálnych parkovacích rámp a systému jaskýň. Jaskyne možno chápať ako zhrubnuté stĺpy/jadrá a dosky. Vytvárajú prepojený systém vertikálnych a horizontálnych ciest a čiastočne preberajú aj nosnú funkciu. Vertikálne jaskyne ústia na zvrásnenú strechu, ktorá je tiež umelou krajinou. Pohyb v jaskynných častiach umožňujú rebríky, konzoly, mostíky; diery v stenách dutín spájajú tieto priestory s priestormi parkoviska; ich vonkajší povrch je takisto možné použiť na pohyb a šplhanie vďaka otvorom v podlahe, ktoré ich obklopujú. Hranica pozemku zrezáva objemy jaskýň, vznikajú diery otvárajúce jaskyne verejnému mestskému priestoru. Budovu ohraničuje generická abstraktná fasáda. Strecha je tiež miestom, kde sa usádza burina a náletové dreviny; zachytená dažďová voda steká nadol jaskyňami; povrchy sú vystavené poveternostným vplyvom. Takto sa na umelej prírode vytvára ďalšia prírodná vrstva; je iniciačným bodom potenciálneho vzniku prírodno-umelej štruktúry.
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia
Katedra
Ateliér
Ročník štúdia
Stupeň štúdia
Vedúci pedagógovia