Nákupné centrum x pasáž x mesto

Vo svetových veľkomestách sledujeme klesajúci trend návštevnosti nákupných centier. V Bratislave nás preto zaujala ich výstavba, ktorá ešte nezažila svoj koniec. Náš zámer bol pozerať sa na tieto centrá ako mestá v meste, zistiť ako sa správajú v jednotlivých mestských častiach. Pozorujeme rozdiel v ich tvare, mierke a využití v závislosti od ich polohy.

V celkovom uvažovaní o tejto typológii sa v našom slovníku opakujú prívlastky, ktoré nám ponúkli iný uhol pohľadu na túto problematiku. Akokoľvek sa nám slová ako bariéra, priepustnosť, mierka, bublina, či paradox zdajú svojim zmyslom jednoznačné, keď ich priradíme k jednotlivým nákupných centrám, môžme získať nové významy ako nákupných centier, tak aj týchto slov. V kontexte Bratislavy je veľmi dôležité pýtať sa, čo budovy s takou obrovskou výmerou poskytujú mestu.

Zdá sa nutné porovnať tento typ využitého (alebo nevyužitého) priestoru s niečim, čo má v Bratislave svoje miesto oveľa dlhšie a svojou mierkou zdánlivo nijak nevytŕča. Pasáže svojím programovým naplnením ponúkli pre nás zaujímavú juxtapozíciu. Položené v úplnom centre mesta či na dôležitej radiále, akou bola Obchodná ulica, na nás pôsobia ako organický prvok. Historicky je ich zámer jasný, často ponúkali skratku medzi dvoma ulicami a zdánlivo nevyužitý priestor premenili na obchodný. Preto sa domnievame, že postup vytvorenia skratky a následného vyplnenia okolitých priestorov je vo veľkej opozícii k výstavbe nákupných centier. Tie majú programový zámer na prvom mieste, teda najskôr sa vytvoril priestor pre služby a obchod, avšak budova ako celok pôsobí ako bariéra a komunikácia s mestom je minimálna. Nazvali sme tento moment paradoxom priepustnosti.

Sklenené fasády, ktoré majú pôsobiť vzdušne a priehladne vytvorili naopak obrovskú bublinu, ktorá nás vtiahne a náš pohyb je riadený koridormi komunikujúcimi iba s programom samotným. Kritický pohľad nie je však zameraný jednosmerne, pasáže totiž tiež zažívajú rozklad a postupne sa menia na podobne nevyužité priestory.

Výsledkom projektu bolo skúmanie týchto typológií, ako aj skúmanie diagramu ako nástroja analýz. Ďalšia fáza projektu prinesie konkrétne zásahy, ktoré sa budú snažiť prispôsobiť obrovské mierky nákupných centier potrebám mesta, akým je Bratislava. 

Katarína Kocková, Sára Chrobáková

4. roč.

Bc.

Ateliér urbánnych stratégií

Architektonická tvorba

katka.kockova@icloud.com

0950343814

Ďalšie príspevky študentky*ta

Katarína Kocková, Sára Chrobáková

Hranica2 - Kocková Katka16-0a33eb5f

,

práce je možné prihlásiť dodatočne na všetky prieskumy

🟢

Hľadáte niekoho alebo niečo?