V mojej serií som fotografovala stratené kusy oblečenia vo verejnom priestore. Na tomto motíve ma zaujalo stále pretrvávajúce puto a intímnosť tejto na prvý pohľad obyčajnej súčasti nášho bytia. 

Definícia straty je ,,vo všeobecnosti záporný, spravidla hmotný, neúžitok z niečoho (opak zisku)” no principiálne aj keď niečo stratíme to v nás určitým spôsobom ostáva, stále nám to patrí je to našou súčasťou aj keď sa to nachádza na periférii od nás. V tomto kontexte môžeme faktograficky vnímať vlastníctvo ako vzťah,  spomienka na existenciu puta aj napriek minulému času nie je vymazatelná tak isto ako je náš genetický kód neprepísatelný. 

Pri tomto naratíve odev nadobúda hodnotu symbolu. Tento surovo pôsobiaci námet vnímam ako symbol existencie človeka na periférií. 

Obyčajný kus oblečenia dokáže zmeniť atmosféru celej plochy navôkol. Prostredníctvom toho sa pre mňa stáva artefaktom a cely priestor určitým druhom archívu času a pohybu ľudí. V tomto kontexte je odev stopou, spomienkou či pripomienkou  niečoho čo sa na danom mieste udialo pred naším príchodom.

Počas ,,inštalácie” som odev prostredníctvom fotografií vracala do verejného priestoru a tým znova obrátila stratené na nájdené.