Podobne, ako sa Japonsko izolovalo od zvyšku sveta počas obdobia Edo, kedy umelecko filozofický smer ukiyo-e vznikal, aj moja práca vychádza z princípu podmienenej izolácie od sociálneho sveta. Počas pravidelných návštev prírody ako jedinej možnosti fyzického kontaktu s vonkajším svetom a jeho pozorovania som sa rozhodol vytvoriť súbor kontemplatívnych fotografií podobne, ako japonskí umelci obdobia ukiyo-e na princípe záznamu „úniku z reality“ prostredníctvom trávenia času vo svojom núdzovom biotope.

Paradoxne, napriek tomu, že v súčasnosti svoj núdzový biotop nachádzam na mieste vlastného prapôvodu, objavujem v ňom obraz momentálnej situácie sveta i vlastného rozpoloženia. Sveta, ktorý sa momentálne sa nachádza v štádiu, kedy čaká na svoje znovuzrodenie. Sveta ktorý sa plaví na stojatej vode samoty a čaká, kým sa znovu rozhýbe.

/

Similarly, as Japan is isolated from the rest of the world during the Edo period, when artistic and philosophical movement of ukiyo-e blossomed, my work is also based on the principle of conditional isolation from the social world. During regular visits to nature as the only possibility of physical contact with the outside world and its observation, I decided to create a set of contemplative photographs similar to Japanese artists of the ukiyo-e period based on recording the “escape from reality” by spending time in their emergency habitat.

Paradoxically, despite the fact that I currently find my emergency habitat at the place of my own origin, I discover in it a picture of the current situation of the world and my own state. The world that is currently waiting for its rebirth. A world that sails on the still water of solitude and waits for it to move again.