Prvý stupeň | Zuzana Fajta

Prvý stupeň

Keď som v roku 2020 začala znovu objavovať miesta môjho detstva, bilo sa vo mne všetko možné. Na jednej strane sa mesto drasticky zmenilo, na druhej ostalo úplne rovnaké. V  skromnom rádiuse sa vtedy odohrával celý môj život, a najmä zážitky. Ani nie jeden a pol kilometra od môjho domu sa končil vesmír. Mierka, ktorú pre mňa Bratislava mala, je v porovnaní s mojimi dnešnými nárokmi až magická. Všetko, čo sme v tom čase potrebovali, sme však mali doslova naskok. Ako som bola ešte roky presvedčená (už ako študentka gymnázia vo Viedni) – za Trnavským mýtom končil svet. I keď sa tento svet neskôr rozšíril na nekonečno, časom prišla chuť objavovať aj to, čo má človek rovno pod nosom. Zaumienila som si, že si s mestom, ktoré mi roky nebolo (a mnoho ráz stále nie je) sympatické, vybudujem vzťah. Emigráciou pretrhnutý, životom v zahraničí ochladený, alebo len taký, ktorý mi nič nedával. Ako moje prvé vyznanie a pokus o zblíženie som sa rozhodla poslať mu niekoľko vyznaní. Séria fotografií, ktoré v mojom rodnom meste vznikli, chce byť prvým krokom k tomu, aby sme sa do seba opäť zamilovali. Miesta, ktoré sa mi ešte v detstve zaryli do pamäti, zachytávam už dnešným okom. V spomienkach však lovím hlboko a intenzívne. Prenášam sa do obdobia rozpadu federatívnej republiky, drogovej epidémie neskutočných rozmerov, prvých mafiánskych vrážd, mečiarizmu, ale aj bezstarostnosti. Do obdobia, keď mojou najväčšou starosťou bola love story v Princovi z Perzie.

 

A tam, kde som na svoje spomienky už sama nestačila, som si prizvala posily. Moje dve najbližšie kamarátky z detstva (s ktorými si udržiavam vzťah doteraz) – Vanda a Kata – mi pomohli posunúť sa tam, kde som už posun nevidela. Spoločne sme dotvorili mozaiku detského sveta, ktorý sa občas dotýka aj toho dospeláckeho. Zážitky, ktoré sme v rokoch 1992 až 1995 zdieľali, sme prežívali spolu odznova. Stretávali sme sa, rozprávali, objavovali dlho zabudnuté miesta, hľadali zákutia a porovnávali. Spomienky, ktoré sa často preťali len urbanisticky, sme spolu spojili do príbehov z prvého stupňa základky. 

Zdieľať

Vyhľadajte meno študenta alebo názov práce

Prvý stupeň | Zuzana Fajta

Prvý stupeň

Keď som v roku 2020 začala znovu objavovať miesta môjho detstva, bilo sa vo mne všetko možné. Na jednej strane sa mesto drasticky zmenilo, na druhej ostalo úplne rovnaké. V  skromnom rádiuse sa vtedy odohrával celý môj život, a najmä zážitky. Ani nie jeden a pol kilometra od môjho domu sa končil vesmír. Mierka, ktorú pre mňa Bratislava mala, je v porovnaní s mojimi dnešnými nárokmi až magická. Všetko, čo sme v tom čase potrebovali, sme však mali doslova naskok. Ako som bola ešte roky presvedčená (už ako študentka gymnázia vo Viedni) – za Trnavským mýtom končil svet. I keď sa tento svet neskôr rozšíril na nekonečno, časom prišla chuť objavovať aj to, čo má človek rovno pod nosom. Zaumienila som si, že si s mestom, ktoré mi roky nebolo (a mnoho ráz stále nie je) sympatické, vybudujem vzťah. Emigráciou pretrhnutý, životom v zahraničí ochladený, alebo len taký, ktorý mi nič nedával. Ako moje prvé vyznanie a pokus o zblíženie som sa rozhodla poslať mu niekoľko vyznaní. Séria fotografií, ktoré v mojom rodnom meste vznikli, chce byť prvým krokom k tomu, aby sme sa do seba opäť zamilovali. Miesta, ktoré sa mi ešte v detstve zaryli do pamäti, zachytávam už dnešným okom. V spomienkach však lovím hlboko a intenzívne. Prenášam sa do obdobia rozpadu federatívnej republiky, drogovej epidémie neskutočných rozmerov, prvých mafiánskych vrážd, mečiarizmu, ale aj bezstarostnosti. Do obdobia, keď mojou najväčšou starosťou bola love story v Princovi z Perzie.

 

A tam, kde som na svoje spomienky už sama nestačila, som si prizvala posily. Moje dve najbližšie kamarátky z detstva (s ktorými si udržiavam vzťah doteraz) – Vanda a Kata – mi pomohli posunúť sa tam, kde som už posun nevidela. Spoločne sme dotvorili mozaiku detského sveta, ktorý sa občas dotýka aj toho dospeláckeho. Zážitky, ktoré sme v rokoch 1992 až 1995 zdieľali, sme prežívali spolu odznova. Stretávali sme sa, rozprávali, objavovali dlho zabudnuté miesta, hľadali zákutia a porovnávali. Spomienky, ktoré sa často preťali len urbanisticky, sme spolu spojili do príbehov z prvého stupňa základky. 

Zdieľať

Prvý stupeň | Zuzana Fajta

Prvý stupeň

Keď som v roku 2020 začala znovu objavovať miesta môjho detstva, bilo sa vo mne všetko možné. Na jednej strane sa mesto drasticky zmenilo, na druhej ostalo úplne rovnaké. V  skromnom rádiuse sa vtedy odohrával celý môj život, a najmä zážitky. Ani nie jeden a pol kilometra od môjho domu sa končil vesmír. Mierka, ktorú pre mňa Bratislava mala, je v porovnaní s mojimi dnešnými nárokmi až magická. Všetko, čo sme v tom čase potrebovali, sme však mali doslova naskok. Ako som bola ešte roky presvedčená (už ako študentka gymnázia vo Viedni) – za Trnavským mýtom končil svet. I keď sa tento svet neskôr rozšíril na nekonečno, časom prišla chuť objavovať aj to, čo má človek rovno pod nosom. Zaumienila som si, že si s mestom, ktoré mi roky nebolo (a mnoho ráz stále nie je) sympatické, vybudujem vzťah. Emigráciou pretrhnutý, životom v zahraničí ochladený, alebo len taký, ktorý mi nič nedával. Ako moje prvé vyznanie a pokus o zblíženie som sa rozhodla poslať mu niekoľko vyznaní. Séria fotografií, ktoré v mojom rodnom meste vznikli, chce byť prvým krokom k tomu, aby sme sa do seba opäť zamilovali. Miesta, ktoré sa mi ešte v detstve zaryli do pamäti, zachytávam už dnešným okom. V spomienkach však lovím hlboko a intenzívne. Prenášam sa do obdobia rozpadu federatívnej republiky, drogovej epidémie neskutočných rozmerov, prvých mafiánskych vrážd, mečiarizmu, ale aj bezstarostnosti. Do obdobia, keď mojou najväčšou starosťou bola love story v Princovi z Perzie.

 

A tam, kde som na svoje spomienky už sama nestačila, som si prizvala posily. Moje dve najbližšie kamarátky z detstva (s ktorými si udržiavam vzťah doteraz) – Vanda a Kata – mi pomohli posunúť sa tam, kde som už posun nevidela. Spoločne sme dotvorili mozaiku detského sveta, ktorý sa občas dotýka aj toho dospeláckeho. Zážitky, ktoré sme v rokoch 1992 až 1995 zdieľali, sme prežívali spolu odznova. Stretávali sme sa, rozprávali, objavovali dlho zabudnuté miesta, hľadali zákutia a porovnávali. Spomienky, ktoré sa často preťali len urbanisticky, sme spolu spojili do príbehov z prvého stupňa základky. 

Zdieľať

Zuzana Fajta

z.fajta@gmail.com

Zuzana Fajta

z.fajta@gmail.com

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Ateliér fotografia, realita, konštrukcia

Ročník štúdia

2.

Stupeň štúdia

Mgr.

Vedúci pedagógovia

doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD., doc. Mgr. art. Olja Triaška Stefanović, ArtD.

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Ateliér fotografia, realita, konštrukcia

Ročník štúdia

2.

Stupeň štúdia

Mgr.

Vedúci pedagógovia

doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD., doc. Mgr. art. Olja Triaška Stefanović, ArtD.

Sleduj nás na Instagrame!

Prihlasovanie prác na akýkoľvek Prieskum je stále otvorené!

Prihlás svoju prácu dodatočne na akýkoľvek Digitálny Prieskum.