Keď William Halsted vstupuje koncom 19. storočia do operačnej sály, stále patrí k menšine. Už síce neoperuje v stane, ktorý nechal postaviť v nemocnici v Bellevue, aby sa vyhol všadeprítomnej špine. Aseptické metódy sú však stále nóvum.

Dnes však si on, aj jeho spolupracovníci a spolupracovníčky pred vstupom na sálu drhnú ruky mydlom a agresívnymi chemikáliami. Tie síce zabíjajú baktérie, ale rozožierajú aj pokožku rúk.

Caroline Hampton trpí atopickým ekzémom a v roku 1889 chce rezignovať na svoju pozíciu hlavnej sestry. Jej ruky nemajú čas sa hojiť. Jeden z najlepších chirurgov svojej doby to však odmieta prijať. Namiesto toho navrhuje svojej kolegyni a životnej partnerke jedny z prvých gumených chirurgických rukavíc. Lásku a čistotu pre neho spojí v jedno dnes notoricky známy výrobca pneumatík.

V časoch, keď je dezinfekcia kľúčovým slovom našich životov, som upriamila pozornosť na príbeh brilantnej mysle. William Halsted patril k americkým priekopníkom aseptickej chirurgie, väčšinu svojich postupov sa však naučil na starom kontinente. V dobe, keď bola pooperačná mortalita viac ako 50%, drhol a dezinfikoval nielen ruky, ale aj nástroje. Jeden z najzásadnejších objavov – chirurgické rukavice, však urobil kvôli a pre lásku.

Lásku a čistotu preto hľadám aj vo svojej sérii W.C.G.. Z dokumentárnych a vedeckých fotografií vyberám detaily  a situácie, ktoré rozprávajú príbeh dezinfekcie. od svetla a tepla, ktoré ničia mikróby, cez umývanie, až po konštruovanie operačnej sály. Z konkrétnych obrazov prechádzam na abstraktné. Z minulosti sa posúvam do súčasnosti a hledam stopy, ktoré Halsted zanecháva svojim objavom v našej každodennosti.