SK:

Sentencia

   Keď stratíme životnú istotu a spojenie so samým sebou, žijeme v napoly zničenom stave – nemôžeme naplno rozvíjať naše predstavy a túžby. Ocitáme sa v boji medzi nedôverou životu a nedôverou v samého seba.

  Vychádzam z pocitov prežívania zmätku, strachu, slabosti, nedostatku inšpirácie, životnej sily – cítiť sa bez zmyslu, zlostne, nestabilne a prelietavo skoro ako v slepej uličke. Zaseknuto. Prežívajúci zo dňa na deň s absenciou akéhokoľvek tvorivého zápalu. Túžobne očakávajúc moment, niečo, alebo niekoho, kto nás z toho celého vytrhne von. Čosi, čo nám opäť rozjasní cestu a znovu nás naučí dôverovať životu. Ale hlavne samému sebe. Až pokým niečo alebo niekto príde, kto nám ukáže cestu ako z toho von a navedie nás opäť na cestu a dôveru životu ktorú sme stratili, ale opäť našli.

ENG:

Sentence

   When we lose certainty in life and the connection between our body and mind we live in a half deformed state of agony – we cannot fully develop our ideas and desires to the fullest. We find ourselves in a struggle between the distrust in life itself and our own life as it currently is.

   This comes from feeling confused, fear, the lack of a life force, and overwhelming meaninglessness and anger harmonizing into a dead-end of no possible consequence. Stuck, living from day to day without any artistic spark eagerly awaiting a moment, a something or a somebody that will finally tear us from living in a lifeless vessel. Something that will make us regain and re-establish our lost faith in life and ourselves. Until that, something or someone arrives, to show us a way out of this and lead us onto a path of trust and possibility we have long lost, and then found again.

Bianka