HRA/nica Bianka Ézsölová

HRA/nica

   Na zadanú tému „sprievodca“ reagujem fotodokumentáciou prostredia, ktoré vidím každý deň z okna mojej kuchyne. V tejto mojej práci sa zaoberám najmä snímaním balkónov a životov ľudí, resp. času, ktorý na ňom trávia. Všímam si takisto škôlku a okolité prostredie. Svoju prácu som nazvala HRA/nica a riešim v nej prioritne otázku toho, kde končí akási “pomyselná hranica“ súkromia fotografovaných ľudí. Fotím ich bez ich súhlasu, no spôsobujem im tým niečo vyslovene zlé, správam  sa nesprávne? Kedy vstupujem do zóny toho druhého a kedy mu narúšam jeho komfortnú a/alebo osobnú zónu? Ako ďaleko sa môžem k niekomu počas fotografovania priblížiť, aby som mu tým „neublížila“ a neurobila niečo, čo mu už nemusí byť príjemné? Poslúchnem svoj vnútorný hlas, ak mi vraví, že by som v istej situácii mala prestať, alebo pokračujem aj napriek tomu?

   V HRA/nici som sa zamerala hlavne na analógovu čiernobielu fotografiu a to na 35mm film. Dôvodom môjho výberu je aj to, že mám k tejto technike veľmi blízko – osobne ju obľubujem, už roky s ňou rada pracujem a rada sa k nej vraciam. Taktiež súčasťou tejto práce je video- a neskôr inštalácia plagátov, ktoré boli vytvorené v reálnom priestor bytoviek ako experiment, ktorý mal zistiť reakcie ľudí na plagáty iných ľudí. Video – ktoré sa zas  snaží divákovi priblížiť prostredie a atmosféru odkiaľ celá práca vzniká.

 

 

B.

Share on facebook
Zdieľať

HRA/nica Bianka Ézsölová

HRA/nica

   Na zadanú tému „sprievodca“ reagujem fotodokumentáciou prostredia, ktoré vidím každý deň z okna mojej kuchyne. V tejto mojej práci sa zaoberám najmä snímaním balkónov a životov ľudí, resp. času, ktorý na ňom trávia. Všímam si takisto škôlku a okolité prostredie. Svoju prácu som nazvala HRA/nica a riešim v nej prioritne otázku toho, kde končí akási “pomyselná hranica“ súkromia fotografovaných ľudí. Fotím ich bez ich súhlasu, no spôsobujem im tým niečo vyslovene zlé, správam  sa nesprávne? Kedy vstupujem do zóny toho druhého a kedy mu narúšam jeho komfortnú a/alebo osobnú zónu? Ako ďaleko sa môžem k niekomu počas fotografovania priblížiť, aby som mu tým „neublížila“ a neurobila niečo, čo mu už nemusí byť príjemné? Poslúchnem svoj vnútorný hlas, ak mi vraví, že by som v istej situácii mala prestať, alebo pokračujem aj napriek tomu?

   V HRA/nici som sa zamerala hlavne na analógovu čiernobielu fotografiu a to na 35mm film. Dôvodom môjho výberu je aj to, že mám k tejto technike veľmi blízko – osobne ju obľubujem, už roky s ňou rada pracujem a rada sa k nej vraciam. Taktiež súčasťou tejto práce je video- a neskôr inštalácia plagátov, ktoré boli vytvorené v reálnom priestor bytoviek ako experiment, ktorý mal zistiť reakcie ľudí na plagáty iných ľudí. Video – ktoré sa zas  snaží divákovi priblížiť prostredie a atmosféru odkiaľ celá práca vzniká.

 

 

B.

Share on facebook
Zdieľať

HRA/nica Bianka Ézsölová

HRA/nica

   Na zadanú tému „sprievodca“ reagujem fotodokumentáciou prostredia, ktoré vidím každý deň z okna mojej kuchyne. V tejto mojej práci sa zaoberám najmä snímaním balkónov a životov ľudí, resp. času, ktorý na ňom trávia. Všímam si takisto škôlku a okolité prostredie. Svoju prácu som nazvala HRA/nica a riešim v nej prioritne otázku toho, kde končí akási “pomyselná hranica“ súkromia fotografovaných ľudí. Fotím ich bez ich súhlasu, no spôsobujem im tým niečo vyslovene zlé, správam  sa nesprávne? Kedy vstupujem do zóny toho druhého a kedy mu narúšam jeho komfortnú a/alebo osobnú zónu? Ako ďaleko sa môžem k niekomu počas fotografovania priblížiť, aby som mu tým „neublížila“ a neurobila niečo, čo mu už nemusí byť príjemné? Poslúchnem svoj vnútorný hlas, ak mi vraví, že by som v istej situácii mala prestať, alebo pokračujem aj napriek tomu?

   V HRA/nici som sa zamerala hlavne na analógovu čiernobielu fotografiu a to na 35mm film. Dôvodom môjho výberu je aj to, že mám k tejto technike veľmi blízko – osobne ju obľubujem, už roky s ňou rada pracujem a rada sa k nej vraciam. Taktiež súčasťou tejto práce je video- a neskôr inštalácia plagátov, ktoré boli vytvorené v reálnom priestor bytoviek ako experiment, ktorý mal zistiť reakcie ľudí na plagáty iných ľudí. Video – ktoré sa zas  snaží divákovi priblížiť prostredie a atmosféru odkiaľ celá práca vzniká.

 

 

B.

Share on facebook
Zdieľať
vti (1)-d8ce81ca

Bianka Ézsölová

biankaezsol@gmail.com

vti (1)-d8ce81ca

Bianka Ézsölová

biankaezsol@gmail.com

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Prípravný kurz fotografie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Mgr. art. Dominika Jackuliaková

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Fotografia a nové médiá

Ateliér

Prípravný kurz fotografie

Ročník štúdia

1.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Mgr. art. Dominika Jackuliaková