Projekt navrhuje využiť územie bývalej vlakovej stanice Filiálky na utečenecký “tábor”. Nevyužívané, “prázdne” priestory v mestách, alebo v ich bezprostrednej blízkosti (na periférii), by mali veľa výhod v prípade, že by sa využili na ubytovanie ľudí, ktorí boli násilne vysídlení. Jedna z očakávaných výhod je rýchlejšia integrácia a silnejšie puto s mestom v pozícii nového občana.
V tomto konkrétnom príklade v centre Bratislavy by bolo navrhované riešenie schopné ubytovať circa 1300 ľudí. Avšak tento projekt nie je viazaný len na toto konkrétne miesto, jeho princípy sa dajú využiť aj v iných mestkých či prímestkých častiach.
Otázka utečeneckých táborov zo sebou nesie rekurzívny problém, a to ten, že tábor je od začiatku koncipovaný ako dočasné riešenie, no dočasné neostane. Z príkladov zo sveta vieme, že takéto tábory žijú aj desiatky rokov a z dočasných stanov a skromných núdzových príbytkov sa stávajú nové domovy. Preto sa tento projekt na problém nepozerá len ako na otázku utečeneckých táborov, ale aj ako na otázku lacného – jednoduchého – dočasného bývania, čo náleží aj takej sociálnej skupine ako sú napríklad študenti. Projekt taktiež nahliada na dočasnú permanetnosť utečeneckých táborov, a počíta s premenou dočasných buniek na permanetný domov.