Dosiahli sme priestorovú extenziu svojho tela. Expanzia komunikácie v digitálnom priestore otvorila priestor novým formám komunikácie – novým formám človeka rozumného. Smartphone sa stal extenziou neuronálnej siete ľudského tela, ľudská myseľ tak expanduje poza svoje fyzické limity. Čo znamená byť človekom v dobe raketového vývoja technológií, umelej inteligencie, klimatickej krízy a v neposlednom rade, globálnej pandémie, počas ktorej sme v digitálnom priestore prítomní viac ako kedykoľvek predtým?

,, Elektrickou technológiou človek položil svoju centrálnu nervovú sústavu za hranice svojho tela. Ak je naša nervová sústava rozšírená a nechránená, musíme ju prirodzene otupiť – inak by sme zomreli. A tak vek obáv a elektrických médií je tiež vekom nevedomia a apatie. Je zároveň pozoruhodné, že je aj vekom, kedy si toto nevedomie uvedomujeme.”

Klimatická klíza je výzvou komunikačnou. Ako nahliadnuť na svoje správanie v ekosystémovom a planetárnom kontexte z pozície planetárneho hypervrcholového predátora? Extenzie ľudských zmyslov zaisťujú človeku kontakt s prostredím a majú zásadný podiel na tom, ako je usporiadaná spoločnosť- predovšetkým, pokiaľ ide o mieru združovania, zdielania, zapojenia, alebo naopak, individualizmu a fragmentarizácie. Mohol by byť v takomto prípade digitálny priestor, v ktorom expandujú ľudské telá, nápomocný pri budovaní novej komunikačnej architektúry hodnej planetárneho spoločenstva?