Vo svojej semestrálnej práci sa venujem skúmaniu témy humanizácie robotov, vzájomnému ovplyvňovaniu ľudí a robotov a ich hraniciam. V rámci rezidenčného programu Sensorium festivalu som mala možnosť pracovať s NAO robotom, prostredníctvom ktorého som mohla rozobrať vplyv technológií, umelej inteligencie a samotného robota na nás. Mala som možnosť do výskumu zapojiť deti vo veku 10-14 rokov. Jednu zo skupín tvorili deti s Aspergerovým syndrómom. Práve u týchto detí bolo fascinujúce sledovať ich záujem, pohľad na svet a reakcie na NAO robota. Ich postrehy a otázky nám pomohli robota viac „poľudštiť“ ale následne aj dehumanizovať. Na videu sa pokúšame vytvoriť ilúziu umelej inteligencie, akéhosi poľudšteného robota, ktorý reaguje emotívne a občas prekvapivo. Simulácia má poukázať na stieranie hraníc predvídateľnosti. Bude mať robot s umelou inteligenciou v budúcnosti možnosť voľby. Do akej miery budú jej reakcie a konanie nepredvídateľné? Kde končí moc človeka a začína moc robota. Akú veľkú úlohu zohráva pokora, či morálka tvorcov (programátorov) v tom, akú moc dajú umelej inteligencii? Bude mať robot s umelou inteligenciou vlastné túžby a motivácie? Video zachytáva aj vzťah človeka k robotovi. Je až prekvapujúce, ako veľmi rýchlo sa na poľudštenú technológiu dokáže človek naviazať a aké emócie v ňom dokáže vyvolávať.

Aké emócie vyvoláva vo Vás?

Na projekte spolupracujú ako duo COM1 + USB-C Richard Kučera Guzmán a Emma Zahradníková.