Poznávam seba. Pripodobňujem sa k fotografickému papieru – ja som tá citlivá vrstva.
Ja som tá citlivá vrstva, pre ktorú svetlo je vonkajším vplyvom, ktorý ma scitlivuje a chemické procesy sú reakcie, ktoré sa vo mne dejú. Reagujem. Mením sa.
Pracujem v tmavej komore. Samotný akt vyvolávania, pri ktorom vyberám jednotlivé snímky z archívu negatívov, nastavujem zväčšovák, hodnoty, robím skúšky, vyvolávam, ustalujem a následne v ruke držím hotový obraz, metaforicky pripisujem k vyberaniu myšlienok, udalostí z archívu mysle. Tie následne scitlivujem, znova nimi prechádzam a spracuvávam ich.
S obrazom pracujem v dvoch rovinách. V určitých častiach je obraz vyvolaný a ustálený a v iných je zas čistá plocha fotografického papiera, ktorá reaguje na vonkajšie vplyvy. Prepájam tak vyvolané a ustálené s neustále vyvýjajúcim sa. Vnútorné s vonkajším. To, čo je vo mne stále s tým, čo sa neustále mení, vyvýja a posúva. Je to proces.