Veľkou inšpiráciou a ideou pri navrhovaní Dvora remesiel bola naša Slovenská príroda, lúky na ktorých ženy aj muži pracovali za sprievodu spevu v podobe ľudových trávnic. Mojim cieľom bolo vytvoriť osobitý priestor a navrhnúť prvky, ktoré vnesú do Dvora remesiel kus prírody.

Finálne boli navrhnuté jednotlivé organické prvky, ktoré sú uchytené o stenu s rozostupom 1 až 3 metre. Návštevník pri vstupe nevídí samostatne stojace prvky, ale vďaka perspektíve a dĺžke dvora sa im pri vnímaní vytvára tunel, ktorý by mal evokovať prírodu. Ľudia v organických tvaroch môžu vidieť napríklad konáre stromov alebo steblá trávy.

Organické prvky majú aj informačnú funkciu, keďže sú názvy dieľní gravírované pri vstupoch do dreveného materiálu. Z časti majú aj tieniacu funkciu, prvky sú navrhnuté z dubového masívu.

Mobiliáry boli kontrastne navrhnuté v duchu jednoduchosti. Stoly, lavičky, kvetináče a smetné koše na separovaný odpad majú tvar lichobežníka. Tento tvar bol zvolený kvôli tomu, aby sa s mobiliármi ľahko dalo manipulovať a aby sa mohli vytvárať rôzne kompozície napr. šesťuholníky, a rôzne oblúky podľa potreby.

V prednej časti dvora je zábradlie navrhnuté z bezfarebného matného skla, tento materiál sa opakuje aj v podlubí, kde je umiestnená presklená stena s dverami na zavetranie. Uprostred umiestnené dvere sa otvárajú na senzor do bokov.

V podlubí je umiestnený stojan na bicykle. Tvar nôh stola a lavičiek sa opakuje pri konštrukcii stojana, je to funkčný prvok.

Stánky sa vytvárajú zo stolov a laviečiek, ktoré sa ukladajú na seba. Je možné vytvoriť niekoľko výškových variácií podľa potreby. Nohy stolov a lavičiek slúžia na vešanie výrobkov.

V zadnej časti dvora je letná čitáreň. Vďaka matnej presklenej stene sa vytvára privátna sféra pre ľudí a týmpádom majú väčšie súkromie pri oddychu a čítaní.