„Na konci zostane len kniha a čepiec, čepiec nebudem nosiť a knihu nebudem čítať. “ – veta, ktorá odznela v knihe od Kataríny Kucbelovej, Čepiec. Práve túto knihu som v  rámci projektu Rebook v ateliéri Písma redesignovala.  

   Autorka chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady. 

   Dizajn knihy je veľmi jednoduchý, keďže aj autorka sa pár krát pri šití zmieňuje, že sa jej páčia jednoduché a neprezdobené čepce. Biela obálka knihy znázorňuje čistotu, jemnosť, panenstvo mladých dievčat pred začepčením. Čistotu obálky nenarušuje ani meno autorky, či názov knihy, ktoré sú na chrbáte  znázornené razbou. Prebal je ušitý z látky na vyšívanie. Obšitie je tradičné. Cez chrbát je vyšitý názov knihy Čepiec. Vymyslela som si vlastný vzor vyšívania. Tak ako ho mala každá žena v minulosti.  

   Kniha ma na mieru vytvorené písmo. Z ktorého každé písmenko, číslo či znak je ručne vyšité, vo viacerých variantach. Ak ma slovo dve, či tri krát v sebe A. vďaka následnému naprogramovaniu písma, ani jeden znak nebude rovnaký. Tak sa písmo ešte viac priblíži ručnej práci. Po nafotení plátna s písmenom som zámerne priznala na niektorých miesta podklad. To mi zároveň pomohlo svetlene vyvážiť niektoré zo znakov.  

   Text je vysádzaný písmom Georgia na ľavú stranu. V texte sú vety, ktoré chcela autorka vyzdvihnúť, tie sú zarovnané na stred. Na označenie kapitol som použila taktiež vyšívané písmo.  

Rozmer knihy: 110x 170 mm