70 dní • Ivana Sapuová

70 dní

kombinovaná technika, rôzne materiály
5x 30 x 25 cm
17x 21 x 29,7 cm

Jar 2020

Poznáte ten pocit, keď sa ráno budíte ale nedarí sa vám? Striedavo sa snažíte prebrať a znova sa ponárate do sna, pred očami sa vám mihajú obrazy ktoré v jedenej chvíli dávajú dokonalý zmysel a o sekundu neskôr si na ne už nedokážete spomenúť. Prisahali by ste, že ste oči zatvorili len na päť minút, no slnko je zrazu už vysoko na oblohe. Ale dnes nemusíte nikam ísť. Lebo nemôžete. Ani zajtra. Dokonca ani o týždeň. Môžte ostať spať naveky.
Takto som sa cítila. Môj život bol zrazu sen. Mala som pocit že vonku sa nachádza akýsi neviditeľný nepriateľ. Zrazu som mala strach z ľudí, bála som sa čohokoľvek dotknúť. Celé dni som presedela doma v obývačke a sledovala stanicu s dokumentárnymi seriálmi o vraždách. Vyšívala som nezmyselné vzorce, len aby som mala zamestnané ruky. Každý deň bol identický s predošlým.
Z obývačky som sa presťahovala späť do svojej izby. Začali ma bolieť kolená a chrbát, pretože vždy keď sedím na stoličke, musím si dať nohy pod zadok. Inak mi to je nepohodlné.
A potom, ako šibnutím čarovného prútika, sa scéna zmenila. Stále som mala strach, ale už som chodila von. Chodila som sa bicyklovať- po ôsmych rokoch sa mi náhodou podarilo nájsť novú trasu vedúcu celkom opačným smerom než tá, ktorou som chodievala kedysi. Bolo to celkom ako keď sa vám na mapke v hre odomkne nové územie. Cítila som sa zázračne, ako v rozprávke, všetko bolo tak čudesne nové. Akoby sa zmenil celý svet. Všetko vyzeralo rovnako ale bolo to akési iné.
Na poli pred domom zrazu stál kruhový objazd. Ale len objazd, neviedla od neho žiadna cesta preč. Viedla len jedna smerom k nemu. Tak som sa po ňom bola občas prejsť. Do kruhu. Neskôr k nemu pribudli tri žeriavy a ja som začala chodiť po celom poli, lebo som vedela že už tam potom žiadne pole nebude.
A bola som hore celú noc, každú noc. A potom som si všimla, že v dome oproti nám niekto svieti v kuchyni. Celú noc. Každú noc. Často som rozmýšľala, čo asi robí, že stále svieti. Potom pár nocí nesvietil a ja som sa zľakla, či sa mu náhodou niečo nestalo. Ale potom znova začal. Je to taký môj nočný kamarát.
A potom som sa začala znova stretávať s naozajstnými kamarátmi. A bolo to skvelé. A vrátila sa mi úzkosť. To bolo hrozné. To ma tiež bolelo. Ale nie stále.

Dni sa mi stále zlievajú, ale keď sa sústredím, moje spomienky nie sú homogénna masa. Z určitého uhla pohľadu sa dá povedať, že som nikdy nič také zaujímavé nezažila. Konečne som mala skutočne čas byť chvíľku sama so sebou.

A ešte nikdy som nevidela toľko modrej.

Share on facebook
Zdieľať

70 dní • Ivana Sapuová

70 dní

kombinovaná technika, rôzne materiály
5x 30 x 25 cm
17x 21 x 29,7 cm

Jar 2020

Poznáte ten pocit, keď sa ráno budíte ale nedarí sa vám? Striedavo sa snažíte prebrať a znova sa ponárate do sna, pred očami sa vám mihajú obrazy ktoré v jedenej chvíli dávajú dokonalý zmysel a o sekundu neskôr si na ne už nedokážete spomenúť. Prisahali by ste, že ste oči zatvorili len na päť minút, no slnko je zrazu už vysoko na oblohe. Ale dnes nemusíte nikam ísť. Lebo nemôžete. Ani zajtra. Dokonca ani o týždeň. Môžte ostať spať naveky.
Takto som sa cítila. Môj život bol zrazu sen. Mala som pocit že vonku sa nachádza akýsi neviditeľný nepriateľ. Zrazu som mala strach z ľudí, bála som sa čohokoľvek dotknúť. Celé dni som presedela doma v obývačke a sledovala stanicu s dokumentárnymi seriálmi o vraždách. Vyšívala som nezmyselné vzorce, len aby som mala zamestnané ruky. Každý deň bol identický s predošlým.
Z obývačky som sa presťahovala späť do svojej izby. Začali ma bolieť kolená a chrbát, pretože vždy keď sedím na stoličke, musím si dať nohy pod zadok. Inak mi to je nepohodlné.
A potom, ako šibnutím čarovného prútika, sa scéna zmenila. Stále som mala strach, ale už som chodila von. Chodila som sa bicyklovať- po ôsmych rokoch sa mi náhodou podarilo nájsť novú trasu vedúcu celkom opačným smerom než tá, ktorou som chodievala kedysi. Bolo to celkom ako keď sa vám na mapke v hre odomkne nové územie. Cítila som sa zázračne, ako v rozprávke, všetko bolo tak čudesne nové. Akoby sa zmenil celý svet. Všetko vyzeralo rovnako ale bolo to akési iné.
Na poli pred domom zrazu stál kruhový objazd. Ale len objazd, neviedla od neho žiadna cesta preč. Viedla len jedna smerom k nemu. Tak som sa po ňom bola občas prejsť. Do kruhu. Neskôr k nemu pribudli tri žeriavy a ja som začala chodiť po celom poli, lebo som vedela že už tam potom žiadne pole nebude.
A bola som hore celú noc, každú noc. A potom som si všimla, že v dome oproti nám niekto svieti v kuchyni. Celú noc. Každú noc. Často som rozmýšľala, čo asi robí, že stále svieti. Potom pár nocí nesvietil a ja som sa zľakla, či sa mu náhodou niečo nestalo. Ale potom znova začal. Je to taký môj nočný kamarát.
A potom som sa začala znova stretávať s naozajstnými kamarátmi. A bolo to skvelé. A vrátila sa mi úzkosť. To bolo hrozné. To ma tiež bolelo. Ale nie stále.

Dni sa mi stále zlievajú, ale keď sa sústredím, moje spomienky nie sú homogénna masa. Z určitého uhla pohľadu sa dá povedať, že som nikdy nič také zaujímavé nezažila. Konečne som mala skutočne čas byť chvíľku sama so sebou.

A ešte nikdy som nevidela toľko modrej.

Share on facebook
Zdieľať

70 dní • Ivana Sapuová

70 dní

kombinovaná technika, rôzne materiály
5x 30 x 25 cm
17x 21 x 29,7 cm

Jar 2020

Poznáte ten pocit, keď sa ráno budíte ale nedarí sa vám? Striedavo sa snažíte prebrať a znova sa ponárate do sna, pred očami sa vám mihajú obrazy ktoré v jedenej chvíli dávajú dokonalý zmysel a o sekundu neskôr si na ne už nedokážete spomenúť. Prisahali by ste, že ste oči zatvorili len na päť minút, no slnko je zrazu už vysoko na oblohe. Ale dnes nemusíte nikam ísť. Lebo nemôžete. Ani zajtra. Dokonca ani o týždeň. Môžte ostať spať naveky.
Takto som sa cítila. Môj život bol zrazu sen. Mala som pocit že vonku sa nachádza akýsi neviditeľný nepriateľ. Zrazu som mala strach z ľudí, bála som sa čohokoľvek dotknúť. Celé dni som presedela doma v obývačke a sledovala stanicu s dokumentárnymi seriálmi o vraždách. Vyšívala som nezmyselné vzorce, len aby som mala zamestnané ruky. Každý deň bol identický s predošlým.
Z obývačky som sa presťahovala späť do svojej izby. Začali ma bolieť kolená a chrbát, pretože vždy keď sedím na stoličke, musím si dať nohy pod zadok. Inak mi to je nepohodlné.
A potom, ako šibnutím čarovného prútika, sa scéna zmenila. Stále som mala strach, ale už som chodila von. Chodila som sa bicyklovať- po ôsmych rokoch sa mi náhodou podarilo nájsť novú trasu vedúcu celkom opačným smerom než tá, ktorou som chodievala kedysi. Bolo to celkom ako keď sa vám na mapke v hre odomkne nové územie. Cítila som sa zázračne, ako v rozprávke, všetko bolo tak čudesne nové. Akoby sa zmenil celý svet. Všetko vyzeralo rovnako ale bolo to akési iné.
Na poli pred domom zrazu stál kruhový objazd. Ale len objazd, neviedla od neho žiadna cesta preč. Viedla len jedna smerom k nemu. Tak som sa po ňom bola občas prejsť. Do kruhu. Neskôr k nemu pribudli tri žeriavy a ja som začala chodiť po celom poli, lebo som vedela že už tam potom žiadne pole nebude.
A bola som hore celú noc, každú noc. A potom som si všimla, že v dome oproti nám niekto svieti v kuchyni. Celú noc. Každú noc. Často som rozmýšľala, čo asi robí, že stále svieti. Potom pár nocí nesvietil a ja som sa zľakla, či sa mu náhodou niečo nestalo. Ale potom znova začal. Je to taký môj nočný kamarát.
A potom som sa začala znova stretávať s naozajstnými kamarátmi. A bolo to skvelé. A vrátila sa mi úzkosť. To bolo hrozné. To ma tiež bolelo. Ale nie stále.

Dni sa mi stále zlievajú, ale keď sa sústredím, moje spomienky nie sú homogénna masa. Z určitého uhla pohľadu sa dá povedať, že som nikdy nič také zaujímavé nezažila. Konečne som mala skutočne čas byť chvíľku sama so sebou.

A ešte nikdy som nevidela toľko modrej.

Share on facebook
Zdieľať
Ivana-Bratislavská-dd96be52

Ivana Sapuová

ivanka.sapuova@gmail.com

421915445500

Ivana-Bratislavská-dd96be52

Ivana Sapuová

ivanka.sapuova@gmail.com

421915445500

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Grafika a iné médiá

Ateliér

Ateliér voľnej a farebnej grafiky

Ročník štúdia

4.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Vojtech Kolenčík, Gabriel Gyenes

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra

Grafika a iné médiá

Ateliér

Ateliér voľnej a farebnej grafiky

Ročník štúdia

4.

Stupeň štúdia

Bc.

Vedúci pedagógovia

Vojtech Kolenčík, Gabriel Gyenes