V súčasnosti vnímam obrovský tlak na mladých ľudí v tom, aby boli úspešní, motivovaní, produktívni…
Tkzv. “success stories” vidíme všade.
Hľadáme v nich inšpiráciu, skutočnosť je však často odlišná.
V ľudoch narastajú depresie, pocity zbytočnosti, neschopnosti…

Robotníkov a fyzicky pracujúcich ľudí staviam do heroizovanej pozície,
ako nadsádzku, ktorou chcem poukázať na to, že každé zamestnanie je rovnako dôležité a nenahraditeľné pre chod celej spoločnosti.
“Nie každý môže byť prezident” – to je však pre súčasnú generáciu veľmi ťažké prijať.
V ideálnom svete by mal byť každý hrdý na svoje zamestnanie.

Dizajn obalov je komponovaný tak, aby sa vtesnal do väčšinového vkusu.

Fotky pochádzajú z 5 ročnej zbierky pracujúcich ľudí, ktorých som náhodne stretávala.